Začiatok školského vyučovania o 8:00, 8:30 či o 9:00? Viaceré európske štáty už majú za sebou úspešné pilotné programy, ktoré ukázali, že aj posun o 30 minút spôsobí badateľný rozdiel. Ako by sa ale neskoršie vstávanie a vyučovací štart podpísali pod detskú psychiku? Touto témou sme sa zaoberali v rozhovore s uznávanou detskou psychologičkou Natáliou Zajacovou, ktorá nám vysvetlila, prečo by neskorší začiatok vyučovania najviac zavážil u tínedžerov, aké dopady môže mať aktuálne nastavené vyučovania od 8:00 a spomenula tiež, či a ako by táto zmena vplývala na prejavy ADD či ADHD u žiakov a študentov.
„Táto je téma je trošku komplexnejšia ako sa môže na prvý pohľad zdať. Na túto tému a jej podobné sme často diskutovali aj so žiakmi v škole. Väčšinou sa rozdelili do 2 skupín. Tí, ktorým sa zdalo posunutie vyučovania ako super nápad s hlavným názorom ,aspoň si dlhšie pospím‘, a druhú skupinu, ktorá väčšinou reagovala aj pragmaticky: ,a potom mi z dňa už vôbec nič nezostane, pretože budem chodiť neskoro domov a nestihnem brigády‘. Tieto študentské odpovede nám otvárajú možnosť hlbšieho pohľadu na danú tému. A prečo vôbec diskutovať na tému posúvania začiatku školy? Z fyziologického hľadiska to má zmysel. V puberte sa posúvajú vnútorné ,biologické hodiny‚: melatonín sa vylučuje neskôr, takže tínedžeri prirodzene zaspávajú na prvé hodiny, pretože sa budia neskôr. Príliš skoré vyučovanie je tak proti ich cirkadiannému rytmu,“ hovorí detská psychologička Natália Zajacová.
Mnohé školy na Slovensku začínajú vyučovanie okolo 7:50 alebo presne o 8:00 a väčšina z nás si ani nevie predstaviť, že by sa tento čas zmenil. Prečo sa práve začiatku vyučovaniu venuje toľká pozornosť?
Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide len o zvonenie alebo rutinu, ktorú sme ešte my sami zažili. V skutočnosti však súvisí s fyziológiou aj psychikou u adolescentov a tiež ich praktickými dennými návykmi. V puberte sa biologické hodiny posúvajú. Tínedžeri zaspávajú neskôr a budia sa neskôr, preto ranné vstávanie na vyučovanie okolo 7:50 alebo 8:00 skracuje ich spánok. To má za následok prejavy únavy, horšiu koncentráciu, náladu a zvýšenú podráždenosť.
Európske krajiny, napríklad Švédsko, Nemecko, Dánsko či Veľká Británia, začali túto problematiku riešiť, lebo výskumy na starších žiakoch ( u nás druhý stupeň a žiaci SŠ) ukázali konkrétne benefity neskoršieho štartu, a to zvýšenie spánku o 30 – 60 minút, lepšiu bdelosť, nižšie meškania, zlepšenie dochádzky a dokonca aj mierny nárast akademických výsledkov. Plus lepšia psychická pohoda a menej depresívnych symptómov u žiakov, preto sa téme venuje toľká pozornosť. Nejde len o pohodlie, ale o optimalizáciu podmienok, ktoré umožnia deťom a tínedžerom učiť sa efektívne a fungovať počas celého dňa.
A z hľadiska detskej psychologičky? Je zmena začiatku školského vyučovania opodstatnená?
Ako psychologička vidím jasnú oprávnenosť, hlavne u žiakov druhého stupňa a študentov stredných škôl, pretože ak žiaci musia vstávať skoro, trpí tým ich bdelosť, sústredenie, nálada a psychická pohoda, čo sa v neposlednom rade odzrkadľuje aj na ich správaní sa k pedagógom, či nevhodných spôsoboch zvládania stresu, ktoré volia v podobe vapovania či celkového užívania návykových látok. Pozitívum vidím v tom, že výskumne bol dokázaný mierny nárast akademických výsledkov. Psychologicky teda ide o opatrenie, ktoré rešpektuje nielen fyziologické potreby adolescentov, ale podporuje aj mentálnu/psychickú súčasť ich vývoja v sústredení, učení a znižuje frustráciu a celkovú únavu.
Spomenuli ste, že táto téma vo veľkom rezonuje v mnohých európskych krajinách …
Áno, hlavným dôvodom sú dôkazy zo spánkových štúdií a výsledky pilotných štúdií. V Európe sa zistilo, že skoré ranné začiatky vedú k chronickému nedostatku spánku, hlavne u tínedžerov, ktorí sú biologicky nastavení zaspávať neskôr.
Aké konkrétne výsledky priniesli tieto výskumy?
Vo Švédsku a Dánsku posun vyučovania o 30 – 60 minút zvýšil priemerný spánok o pol hodiny až hodinu bez toho, aby žiaci chodili spať výrazne neskôr. V praxi to znamenalo menej meškaní, zlepšenie bdelosti a nálady a u niektorých aj lepšie známky. Okrem biologických dôvodov treba poukázať aj na sociálnu realitu. Študenti zo znevýhodneného prostredia, ktorí dochádzajú dlhšie, alebo majú menej podpory doma, profitovali najviac. Takže európske štáty skúmajú túto tému, lebo spája vedecké poznatky o cirkadiánnych rytmoch s praktickými výsledkami, ktoré majú dopad na školský systém, jeho štruktúry, rodiny a v neposlednom rade zdravotný stav detí.
V minulom roku sa dánske školy podujali na posunutí vyučovania až na 9:00. Aké zmeny dokáže spôsobiť len hodinový rozdiel?
Hodinový rozdiel môže mať výrazný efekt hlavne pre tínedžerov s neskorým chronotypom. Viac spánku ráno znamená lepšiu bdelosť, vyššiu schopnosť sústrediť sa, čo pri dnešnom výskyte ADD či ADHD môže výrazne prospieť aj žiakom z inkluzívneho prostredia, či spracovávanie nových informácií.
Účinky však závisia od pôvodného času začiatku, dĺžky spánku, chronotypu, rodinného režimu a logistických podmienok (doprava, krúžky, šport). Dánske pilotné programy ukázali, že hodina spánku navyše zlepšila náladu, redukovala únavu a zvýšila spokojnosť žiakov so školským dňom. Najviac profitujú neskorí spáči a žiaci zo znevýhodneného prostredia, ktorí majú dlhšie dochádzanie alebo častejšie meškajú.
A prečo tieto „výhody“ nie sú badateľné aj o 8:00?
Ide o biologický a psychologický jav. Vstávanie o 8:00 stále znamená, že žiaci sú v nesprávnej fáze spánku. Bdelosť a sústredenie sú nízke, nálada zlá, mozog je ešte „neprebudený“. O 8:30 – 9:00 sú bližšie k optimálnemu času pre prebudenie, a preto sa pridanie 30 – 60 minút spánku prejaví viditeľným efektom.
Stačí naozaj tak málo, alebo je tam aj určité „ale“?
Hodina navyše je prospešná, ale efekt sa maximalizuje len pri dodržaní aj ďalších opatrení ako napr. pravidelný spánkový režim, hygiena spánku (obmedzenie modrého svetla, teda obrazoviek pred spaním, či ranné svetlo (rozdiel leto vs. zima), flexibilná logistika školy a rodiny. Bez týchto podmienok môže byť prínos menej viditeľný. Hodina sama o sebe nestačí, ak deti idú spať príliš neskoro, alebo sú preťažené domácimi úlohami, krúžkami či celkovými stimulmi z prostredia.
Čo by sme v prípade žiakov mali brať ešte do úvahy, pokiaľ hovoríme o zlepšení sústredenia, pamäti a celkového správania?
Dôležitá je najmä kvalita spánku, dĺžka a efektivita prestávok, fyzická aktivita, ale aj vyvážená strava. Veľkú úlohu tu zohráva tiež samotný chronotyp – „sovy“ profitujú viac, „ranné vtáčatá” menej. Sociálne a rodinné faktory (starostlivosť o súrodencov, práca rodičov) ovplyvňujú efekt zmeny.
Už ste načrtli, že v týchto zmenách zohráva významnú úlohu vek dieťaťa…
Vek je určite rozhodujúci. U mladších žiakov (1. stupeň) dopad skorého štartu na spánok a bdelosť býva malý; väčšinou neboli spozorované zhoršené výsledky, hoci stále je vhodné chrániť pravidelný režim a dostatok spánku. Pre starších žiakov (2. stupeň a SŠ) je neskorší štart výrazne prospešnejší, hlavne pre „neskorých spáčov”, preto jednotný začiatok o 9:00 by mladším mohol byť menej potrebný a logisticky komplikovanejší. Najideálnejší by bol rozdielny začiatok pre 1. a 2. stupeň.
Nebolo by to ale len o posunutom začiatku, ale aj o tom poslednom zvonení. Ako by sa neskorší príchod domov mohol odraziť na deťoch a ich správaní?
Tu nám vstupuje do hry rovnováha medzi školou a voľným časom. Neskorší príchod môže skracovať čas na krúžky, šport alebo brigády, ale ak je večer kvalitný a spánok dostatočný, celková únava je nižšia a nálada lepšia. Optimálne je flexibilné riešenie – napríklad rozdielny začiatok pre 1. a 2. stupeň, pilotné dni a aktívna komunikácia s rodinou, aby sa neznížila motivácia a spokojnosť žiakov.
Čo konkrétne by sme mali rozumieť pod tými flexibilnými riešeniami?
Napríklad skrátené bloky a pravidelné prestávky sú nielen vhodné, ale aj dôležité pre celkovú psychohygienu, a to nielen mentálnu, ale aj fyzickú. Úplné sedenie do piatej by bolo podľa môjho názoru kontraproduktívne – únava a pokles pozornosti by prevážili nad prínosom spánku. Kľúčové je zachovať dostatok spánku, bdelosť ráno, zohľadniť logistiku a rodinné režimy a minimalizovať nulté hodiny, ktoré často narušujú večerný chronotyp tínedžerov. Na záver by som dodala, že nakoľko školský zákon neustanovuje konkrétny čas začiatku vyučovania, táto téma je určite podnetnou inšpiráciou pre výskum a pilotné programy aj na Slovensku.
