Zemetrasenie s magnitúdou 6,2 Richterovej stupnice vo štvrtok zasiahlo juhovýchod Afganistanu, uvádza Nemecké výskumné centrum pre geovedy (GFZ).
Východ Afganistanu za uplynulý týždeň postihli už najmenej dve ďalšie silné zemetrasenia. Prvé udrelo v nedeľu 31. augusta večer o sile 6,0 a v utorok 2. septembra krajinu postihli otrasy o sile 5,2.
Ľudia sa báli o životy
Tretie zemetrasenie udrelo v hĺbke približne desať kilometrov. Záchranári vytiahli stovky tiel z horských oblastí juhovýchodného Afganistanu, čím sa počet obetí zvýšil na viac ako 2 200, informuje Al Jazeera na základe správy hovorca vlády Talibanu.
Predchádzajúce odhady hovorili o približne 1 400 obetiach. Hovorca Talibanu Hamdullah Fitrat vo štvrtok uviedol, že aktualizovaný počet obetí je 2 205. „Pre ľudí boli postavené stany a dodávky prvej pomoci a núdzových zásob stále prebiehajú,“ povedal Fitrat.
Región zasiahlo tretie silné zemetrasenie v čase, kedy pokračujú pátracie a záchranné práce. Po zemetrasení s magnitúdou 6,2 zatiaľ neboli hlásené žiadne nové úmrtia.
„Boli sme v budove a všetci sa ponáhľali von a báli sa o svoje životy,“ informoval z provincie Kunar reportér Al Jazeera Ali Hashem o vplyve štvrtkového zemetrasenia na ľudí v oblasti. „Ľudia sa jednoducho boja toho, čo sa môže stať.“
Úplná devastácia
Nedeľné zemetrasenie bolo jedným z najsmrteľnejších v poslednej dobe, čiastočne aj kvôli tomu, aké bolo plytké, s epicentrom v hĺbke približne osem kilometrov.
Najmenej 3 640 ľudí bolo zranených pri víkendovom zemetrasení a následnom zemetrasení v utorok, uviedol Taliban. Organizácia Spojených národov varovala, že počet obetí by mohol stúpnuť, pretože ďalší ľudia sú stále uväznení pod troskami, najmä v najviac postihnutých provinciách Kunar.
„To, čo vidíme na mieste, je úplná devastácia, skutočná katastrofa,“ povedal vo štvrtok pre Al Jazeeru John Aylieff, riaditeľ Svetového potravinového programu pre Afganistan. „Domy sú zrovnané so zemou.“
Väčšina obetí bola v provincii Kunar, kde ľudia zvyčajne žijú v drevených domoch, prípadne postavených z nepálených tehál, pozdĺž strmých riečnych údolí oddelených vysokými horami.
Tento terén výrazne sťažuje úsilie záchranárov. Podľa slov reportéra, ktorý sa s tímom plánoval dostať na miesta zasiahnuté nedeľným zemetrasením, by ich čakala trojhodinová jazda autom a dve hodiny chôdze.
Problémy s dodávkami potravín
Úrady informovali, že otrasmi bolo zničených viac ako 6 700 domov. Pozostalí prehľadávajú trosky a pátrajú po svojich blízkych. Drsný terén bráni záchranným prácam.
Úrady Talibanu nasadili vrtuľníky a armádne komandá zo vzduchu, aby pomohli pozostalým. Humanitárnym pracovníkom trvá chôdza hodiny, než sa dostanú do dedín, ktoré sú po zosuvoch pôdy a skál odrezané od sveta.
Svetový potravinový program má zásoby len na niekoľko týždňov, varoval Aylieff, riaditeľ Svetového potravinového programu pre Afganistan. a dodal, že záchranné tímy majú problémy dostať sa do odľahlých dedín postihnutých zemetraseniami.
„Ani naše terénne nákladné vozidlá sa tadiaľ nedostanú, takže používame všetky možné prostriedky, malé pick-upy, ťažné zvieratá a v niektorých prípadoch dokonca zostupujú aj dedinčania a nosia potraviny späť do komunít,“ ozrejmil.
Katastrofa pre krajinu trpiacu humanitárnymi krízami
Afganistan v minulosti zažil ničivé zemetrasenia kvôli svojej polohe v mieste, kde sa stretáva Indická a Eurázijská platňa.
V roku 2023 usmrtilo zemetrasenie viac ako 2-tisíc ľudí, keď zemetrasenie s magnitúdou 6,3 zasiahlo západnú provinciu Herát, dodáva Al Jazeera.
V roku 2022 zasiahlo silné zemetrasenie drsnú, hornatú oblasť východného Afganistanu, ktoré zabilo najmenej 1 000 ľudí a približne 1 500 bolo zranených. V roku 2015 zasiahlo silné zemetrasenie severovýchod krajiny viac ako 200 ľudí v krajine a severnom Pakistane.
Zemetrasenie s magnitúdou 6,1 v roku 2002 zabilo v severnom Afganistane približne 1 000 ľudí. V roku 1998 si zemetrasenie s magnitúdou 6,1 a následné otrasy v odľahlej severovýchodnej časti Afganistanu vyžiadali najmenej 4 500 obetí.
Katastrofa ešte viac zaťaží zdroje juhoázijského národa, ktorý už aj tak zápasí s humanitárnymi krízami, od prudkého poklesu pomoci až po obrovský tlak na ústup občanov zo susedných krajín.
