Najnovšie štatistiky ukazujú, že verejné financie v Európskej únii sa dostávajú na hranicu únosnosti. Viaceré veľké ekonomiky dnes dlhujú viac, než dokážu za rok vyprodukovať. Tento trend vytvára tlak na rozpočty a zároveň znižuje priestor na investície, ktoré by podporili rast.
Medzi najhoršie zadlžené podľa Eurostatu krajiny patrí Grécko, ktoré si drží smutné prvenstvo už roky. Jeho verejný dlh presahuje 150 % HDP a problémy majú hlboké príčiny. Napríklad labá konkurencieschopnosť, slabý výber daní a rozsiahly štátny aparát. Úsporné opatrenia, ktoré mali situáciu zachrániť, síce stabilizovali rozpočet, ale viedli k odlivu mladých ľudí a poklesu životnej úrovne.
Taliansko so svojím dlhom nad 135 % HDP sa dostáva pod rastúci tlak, keďže rastúce úroky výrazne predražujú jeho financovanie. Podobne aj Francúzsko čelí rekordnému zadlženiu, spôsobenému vysokými výdavkami na dôchodky, zdravotníctvo a sociálny systém. Belgicko a Španielsko sa držia v prvej päťke s dlhmi okolo 100 % HDP.
Slovensko prekročilo varovnú hranicu
Kým sme ešte pred niekoľkými rokmi patrili medzi rozpočtovo disciplinovanejšie krajiny, dnes je situácia iná. Verejný dlh Slovenska prekročil hranicu 80 miliárd eur a podľa odhadov sa môže dostať až na 60 % HDP. To znamená, že každá pracujúca osoba nesie na pleciach približne 14-tisíc eur dlhu – čo je suma porovnateľná s ročným čistým príjmom.
Problémom však nie je iba výška samotného dlhu, ale spôsob, akým sa štát rozhodol využívať požičané peniaze. Namiesto investícií do infraštruktúry, školstva či podpory podnikania idú miliardy eur na spotrebu.
Medzi najväčšie položky patria:
- 13. dôchodky a plošné príspevky rodinám
- dotácie na energie, často aj pre domácnosti, ktoré ich reálne nepotrebujú
- rast miezd vo verejnom sektore
Slovensko zamestnáva približne 450-tisíc ľudí vo verejnej správe, čo znamená každoročný nárast mzdových výdavkov o viac než miliardu eur. K tomu sa pridávajú vyššie platy v zdravotníctve a školstve, ktoré ešte viac zaťažujú rozpočet.
Porovnanie s Českom a budúce riziká
Na rozdiel od Slovenska dokáže Česká republika udržať deficit verejných financií pod hranicou 3 % HDP. Česi prijímajú reformy postupne a cielene, kým u nás často prevláda krátkodobé politické rozhodovanie, ktoré nereflektuje dlhodobú udržateľnosť.
Slovenská ekonomika pritom rastie pomalšie, než by bolo potrebné na znižovanie dlhu. Analytici upozorňujú, že spoliehať sa iba na hospodársky rast je riskantné. Ak budeme pokračovať v nastavenom trende, krajina sa môže rýchlo zaradiť medzi rizikové ekonomiky, pre ktoré bude financovanie dlhu stále drahšie.
