Francúzsko sa opäť ocitlo v hlbokej politickej kríze. Prezident Emmanuel Macron bude už štvrtýkrát za posledné dva roky hľadať nového predsedu vlády, pretože kabinet Françoisa Bayroua nezískal dôveru parlamentu. Premiér, ktorý sám vyvolal hlasovanie v snahe presadiť úsporný rozpočet, v utorok (9.9) podá demisiu. Za jeho odchod hlasovalo až 364 poslancov, zatiaľ čo podporu mu vyjadrilo len 194.
Neúspech vlády ešte viac zhoršuje už existujúcu politickú aj hospodársku nestabilitu. Francúzsko sa trápi s deficitom rozpočtu, ktorý je viac než dvojnásobný oproti limitom EÚ, a verejným dlhom presahujúcim 114 percent HDP.
Bayrou sa snažil situáciu riešiť úspornými opatreniami, ktoré zahŕňali zníženie štátnych výdavkov, zrušenie tisícov pracovných miest vo verejnej správe a dokonca aj skrátenie počtu štátnych sviatkov. Ani tieto návrhy však nezískali podporu poslancov. Píše Seznamzpravy.cz.
Kríza má korene aj v politickej roztrieštenosti. Po rozpustení Národného zhromaždenia v roku 2024 Macron nedokázal získať stabilnú väčšinu. Bayrouova vláda, podobne ako tá predchádzajúca, fungovala len vďaka dočasnej tolerancii opozície, najmä krajnej pravice Marine Le Penovej. V dôsledku toho sa už od minulého leta Francúzsko zmieta v sérii krátkodobých vlád, ktoré nedokážu presadiť kľúčové reformy.
Otázkou teraz zostáva, koho prezident poverí zostavením novej vlády. Ďalšie predčasné voľby sa nepredpokladajú, keďže prieskumy ukazujú, že Macronov blok by v nich neuspel. Očakáva sa preto, že Macron v najbližších dňoch oznámi nového premiéra. Na stole sú viaceré možnosti – od ľavicového kandidáta, ktorý by reflektoval výsledky posledných volieb, až po technokratické riešenie či ďalšieho konzervatívneho politika.
Napätie vo Francúzsku narastá aj kvôli blížiacim sa rozsiahlym protestom odborov, ktoré môžu oslabiť pozíciu prezidenta ešte viac. Jeho odporcovia, vrátane Marine Le Penovej či lídra radikálnej ľavice Jeana-Luca Mélenchona, ho považujú za hlavného vinníka chaosu a žiadajú dokonca jeho rezignáciu.
Macron však opakovane vyhlásil, že zostane v úrade až do konca svojho mandátu v roku 2027.
Situácia tak ukazuje, že hoci parlament dokáže zosadiť vládu, základný problém – rastúce výdavky a ťažko udržateľný dlh – zostáva a bude výzvou aj pre jeho nástupcu. Francúzsko tak čakajú ďalšie búrlivé mesiace, v ktorých sa budú politické tábory opäť snažiť o nemožné – nájsť kompromis v krajine, kde nikto nedrží jasnú väčšinu.
