Cena zlata opäť zažiarila na finančných trhoch. Po mesiacoch, keď sa jeho hodnota pohybovala len v úzkom pásme, prekonala hranicu 3 650 dolárov za uncu. Tento skok neprišiel náhodou. Podporila ho kombinácia viacerých faktorov. V hre je najmä rastúca neistota vo svete, snaha ochrániť majetok pred infláciou a tiež zvýšený apetít vlád po bezpečných rezervách.
Prečo je zlato také atraktívne práve teraz? Dlhodobo sa považuje za stabilnú istotu, ktorá dokáže udržať hodnotu aj v časoch, keď iné aktíva strácajú. A práve v období geopolitických otrasov a nejasného vývoja na akciových trhoch sa investori aj celé štáty k zlatu prirodzene vracajú. Zlato totiž:
- slúži ako bezpečný prístav v časoch nestability
- je poistkou proti inflácii a oslabeniu meny
- patrí k tradičným rezervám centrálnych bánk
- dokáže odolávať aj vtedy, keď dolár a dlhopisy oslabujú
Prečo práve Čína hromadí zásoby zlata
Mimoriadny záujem o drahý kov prejavuje v poslednom období Čína. Jej centrálna banka pridáva zlato do svojich rezerv už desať mesiacov v kuse. Ako uvádza tradingview.com, hoci augustový prírastok predstavoval „len“ 0,06 milióna trojských uncí, ide o pokračovanie dlhodobej stratégie. Celkové zásoby krajiny tak vzrástli na viac než 74 miliónov uncí.
Tieto kroky jasne ukazujú, že Peking sa nechce spoliehať len na dolár. V snahe znížiť závislosť od americkej meny a zároveň posilniť vlastnú stabilitu siaha po tradičnom a spoľahlivom aktíve. Takto vysiela signál nielen domácim investorom, ale aj medzinárodnému trhu – zlato je pre Čínu dôležitou poistkou proti možným otrasom.
Strategické dôvody a globálne dôsledky
Rozhodnutie Číny nakupovať zlato nie je iba ekonomickou otázkou. Nesie so sebou aj silný politický odkaz. V čase, keď sa vzťahy medzi veľmocami komplikujú a budúcnosť menovej politiky USA vyvoláva otázniky, posilňovanie zlatých rezerv znamená pre Peking zvýšenie nezávislosti.
Zároveň to má vplyv aj na svetový trh. Keď jedna z najväčších ekonomík planéty dlhodobo skupuje zlato, zvyšuje tým tlak na jeho cenu a motivuje ďalšie krajiny, aby sa pridali. Výsledkom je situácia, ktorú mnohí odborníci prirovnávajú k modernej „zlatej horúčke“ – tentokrát však nejde o jednotlivcov, ale o celé štáty, ktoré si chcú chrániť svoje bohatstvo.
