Po incidente, keď Poľsko zostrelilo niekoľko dronov narušujúcich jeho vzdušný priestor, sa zvýšila pozornosť na články 4, 5 a 6 Severoatlantickej zmluvy. Tie definujú postup NATO pri ohrození členských krajín a možnosti kolektívnej obrany. Súčasne porovnanie s obrannou klauzulou Európskej únie ukazuje rozdiely v právnej formulácii aj geografickom dosahu.
Severoatlantická aliancia stojí na princípe kolektívnej obrany, ktorá chráni svoje členy pred vonkajšími hrozbami. Súčasné napätie na východnej hranici Európy, vrátane incidentu s poľským vzdušným priestorom, opäť upozorňuje na význam článkov 4, 5 a 6 Washingtonskej zmluvy. Tie určujú, ako sa členovia NATO koordinujú, ak sa niektorá krajina ocitne pod útokom, a zároveň definujú hranice a formu obrany.
V kontexte porovnania s Lisabonskou zmluvou EÚ je jasné, že každá aliancia má svoj špecifický prístup k ochrane členských štátov, pričom rozdiely sa týkajú pojmov, dosahu aj spôsobu poskytovania pomoci, informoval portál iDnes.
Článok 4: Konzultácie medzi členmi
Štvrtý článok NATO stanovuje, že každý člen, ktorý sa cíti ohrozený, môže iniciovať konzultácie s ostatnými štátmi aliancie. Ide o ochranu územnej celistvosti, politickej nezávislosti a bezpečnosti členských krajín. V praxi to znamená, že ak napríklad Poľsko identifikuje hrozbu zo strany susednej krajiny alebo externého aktéra, ostatní členovia sa spoločne dohodnú na ďalšom postupe.
Článok 5: Útok na jedného je útokom na všetkých
Najznámejší piaty článok hovorí, že ozbrojený útok na ktorúkoľvek členskú krajinu v Európe alebo Severnej Amerike sa považuje za útok proti všetkým. Aliancia je povinná poskytnúť pomoc napadnutej krajine, vrátane možnosti použitia ozbrojených síl, aby sa obnovila a zachovala bezpečnosť euroatlantického priestoru.
Článok 5 zároveň stanovuje, že tieto akcie sa okamžite oznamujú Rade bezpečnosti OSN a končia až v momente, keď Rada prijme opatrenia na obnovenie medzinárodného mieru. Tento článok bol v histórii NATO využitý iba raz – po teroristických útokoch 11. septembra 2001 v USA, čo viedlo k operáciám v Afganistane a Iraku.
Bezpečnostný expert Zdeněk Petráš upozorňuje, že text článku dáva členským štátom flexibilitu rozhodnúť sa, či pôjde o diplomatickú podporu alebo „tvrdé“ zásahy ozbrojených síl, pričom formulácia „akciu, ktorú považuje za nutnú“ umožňuje individuálne posúdenie vhodného typu zásahu.
Článok 6: Definícia ozbrojeného útoku
Šiesty článok presne definuje, čo sa považuje za ozbrojený útok. Zahrňuje napadnutie územia členských štátov v Európe (vrátane Turecka) a Severnej Ameriky, ako aj ostrovov patriacich týmto štátom severne od obratníka Raka.
Útokom sa rozumie aj útok na vojenské jednotky, lode či lietadlá členských krajín, či už sa nachádzajú na území štátu alebo kdekoľvek v Európe, kde boli vojenské jednotky umiestnené po vstupe Severoatlantickej zmluvy do platnosti.
Porovnanie s obrannou klauzulou EÚ
Súčasne Poľsko chráni aj členstvo v Európskej únii. Článok 42, ods. 7 Lisabonskej zmluvy hovorí, že ak sa členský štát stane cieľom ozbrojeného napadnutia, ostatné krajiny poskytnú pomoc všetkými dostupnými prostriedkami. Tento článok bol aktivovaný iba raz – v roku 2015 po teroristických útokoch v Paríži.
Rozdiely medzi NATO a EÚ sú hlavne v pojmosloví a dosahu:
- NATO používa pojem „ozbrojený útok“ (armed attack), zatiaľ čo EÚ hovorí o „ozbrojenom napadnutí“ (armed aggression). Pojem „ozbrojené napadnutie“ je širší a zahŕňa aj blokádu či provokácie, ktoré nepredstavujú priamy útok.
- Článok 5 Washingtonskej zmluvy vymezuje geografický dosah zásahov na euroatlantický priestor (Európa a Severná Amerika), zatiaľ čo článok 42(7) EÚ umožňuje zásah kdekoľvek vo svete.
- Použitie prostriedkov: NATO necháva členským štátom voľbu, ako pomôcť (diplomaticky alebo vojensky), zatiaľ čo EÚ stanovuje povinnosť poskytnúť podporu všetkými dostupnými prostriedkami.
Rusko vraj na Poľsko necielilo
Poľsko sa ocitlo uprostred napätia medzi NATO a Ruskom, keď jeho vzdušný priestor narušili ruské drony počas útokov na Ukrajinu. Hoci Varšava zostrelila niekoľko bezpilotných lietadiel, Moskva tvrdí, že cieľom útokov nebolo územie Poľska. Incident opäť zvýraznil význam kolektívnej obrany a spolupráce v rámci Severoatlantickej aliancie.
Ruské ministerstvo obrany v stredu oznámilo, že poľské územie počas nočných leteckých útokov na Ukrajinu nebolo ich cieľom. Vo vyhlásení agentúre AFP uviedlo: „Nemali sme v úmysle zasiahnuť akékoľvek ciele na území Poľska.“ Ministerstvo zároveň naznačilo ochotu viesť rokovania s poľskou stranou, no neuviedlo presne, či drony vstúpili do poľského vzdušného priestoru.
Poľsko eviduje počas noci najmenej 19 narušení svojho vzdušného priestoru. Prvé zaznamenané narušenie sa udialo v utorok o 23:30 SELČ, posledné v stredu ráno o 06:30 SELČ. Poľské a spojenecké lietadlá zostrelili tri až štyri bezpilotné lietadlá, pričom na území krajiny sa našlo sedem dronov a úlomky jednej strely neznámeho pôvodu.
Generálny tajomník NATO Mark Rutte vyjadril solidaritu s Poľskom a odsúdil „bezohľadné správanie sa Ruska“. Poľská armáda aktivovala svoje prostriedky protivzdušnej obrany a spolu s aliančnými jednotkami zabezpečila monitorovanie vzdušného priestoru. Incident nastal súčasne s ruskou sériou útokov na Ukrajinu, vrátane mesta Ľvov, ktoré leží menej ako dve hodiny jazdy od poľských hraníc.
