Štát sa rozhodol šetriť a prijať sériu opatrení, ktoré majú priniesť úsporu 2,7 miliardy eur. Hoci vláda Roberta Fica tvrdí, že ide o nevyhnutný krok na zastavenie rastúceho deficitu, najväčšie bremeno zmeny ponesú zamestnanci, živnostníci a seniori. Opatrenia sa dotknú daní, odvodov, sociálnych dávok aj tradičných sviatkov.
Slovensko čaká ďalšia vlna úspor, ktorá sa dotkne prakticky každého. Vláda Roberta Fica predstavila nový konsolidačný balík, ktorého cieľom je výrazne znížiť deficit verejných financií. Zmeny sa neobídu bez vplyvu na rodinné rozpočty, mzdy zamestnancov ani peniaze podnikateľov. Opatrenia zasiahnu odvodové povinnosti, sociálne dávky, sviatky aj každodenné nákupy, čím vytvárajú mix úsporných krokov, ktorých dopad pocítia široké vrstvy obyvateľstva.
Zásah do príjmov: vyššie zdravotné odvody a nové povinnosti živnostníkov
Najviac pocítia konsolidačný balík pracujúci, informovala Pravda. Od januára sa totiž zvyšuje zdravotný odvod o jeden percentuálny bod. Pre zamestnanca s hrubým príjmom 1 200 eur to znamená, že ročne dostane v čistom približne o 144 eur menej. Rovnaké pravidlá budú platiť aj pre SZČO a samoplatcov.
Živnostníkov čakajú ešte tvrdšie zmeny. Minimálny vymeriavací základ sa posunie na 60 % priemernej mzdy, čím sa ich mesačné platby do Sociálnej poisťovne zvýšia asi o 66 eur. Skrátia sa aj odvodové prázdniny – namiesto roka budú trvať len pol roka. To znamená, že noví podnikatelia budú už po šiestich mesiacoch odvádzať približne 131 eur mesačne.
Konsolidačný balík prináša podľa odborníkov niekoľko záťaží:
- zvýšenie odvodov a daní pre zamestnancov
- predĺženie obdobia, počas ktorého zamestnávateľ hradí PN z 10 na 14 dní
- vyššie administratívne a finančné náklady pre živnostníkov
- nedostatok opatrení na podporu investícií, inovácií a rastu
„Slovensko zavádza daň z talentu a úsilia, čo sabotuje tvorbu dobre platených pracovných miest,“ hovorí Ján Solík pre portál Podnikajte, prezident Združenia podnikateľov Slovenska.
Menej voľna
Výraznou zmenou, ktorú vláda nazýva dočasným opatrením, je zrušenie troch dní pracovného pokoja. Traja králi (6. január) a Deň víťazstva nad fašizmom (8. máj) budú zo zoznamu voľných dní vyradené iba v roku 2026. Naopak, 17. november – Deň boja za slobodu a demokraciu – už zostane pracovným dňom natrvalo.
Kabinet si od tohto kroku sľubuje úsporu 230 miliónov eur. Odborári však varujú, že zamestnanci prídu nielen o deň oddychu, ale aj o príplatky. Za osemhodinovú zmenu počas sviatku dnes dostane pracovník navyše vyše 42 eur. Ak pôjde o tri zrušené dni, ide o stratu viac než 120 eur.
Nie je to prvý zásah do kalendára. Vládny kabinet už v roku 2023 zmenil Deň Ústavy SR (1. september) na bežný pracovný deň. Ministerstvo financií argumentovalo vysokým počtom sviatkov na Slovensku, ktorý patrí medzi najvyššie v Európskej únii. Odhadovaný ročný prínos pre štátny rozpočet bol 130 miliónov eur, no v praxi sa z dôvodu víkendu podarilo vybrať len približne 12 miliónov.
Tento rok však vláda očakáva výraznejší efekt. Nové zrušenia sviatkov majú štátny rozpočet posilniť o približne 230 miliónov eur.
Podľa analytikov zo združenia Dáta bez pátosu patrí Slovensko aj po zrušení 1. septembra medzi krajiny EÚ s najvyšším počtom voľných dní – 15 spolu s Cyprom. Pre porovnanie: Dánsko a Holandsko majú po 9 dní, Francúzsko a Nemecko po 11, Česko 13 a Spojené kráľovstvo 9. „Asi je čo škrtať,“ komentovali analytici podľa Startitupu.
Rozhodnutie vlády vzbudilo ostrú kritiku. Igor Matovič, líder hnutia Slovensko, označil ministra Kamenického za neschopného a tvrdí, že opatrenie ide príliš ďaleko: „Keď som ja bol ministrom financií alebo premiérom, deficit počas kríz bol v priemere 4 miliardy eur a zvládli sme financovať všetky problémy. Teraz nemajú žiadnu krízu a deficit je 7 miliárd. Za chvíľu budeme chodiť do práce aj na Vianoce.“
PN aj nezamestnanosť budú stáť viac
Jednou z hlavných zmien je posun obdobia, počas ktorého zamestnávateľ hradí náhradu mzdy počas práceneschopnosti. Zatiaľ čo dnes firmy vyplácajú náhradu prvých desať dní, od budúceho roka to bude až štrnásť dní. Sociálna poisťovňa začne nemocenskú dávku vyplácať až od 15. dňa namiesto dnešného 11. dňa. Štát tak ušetrí približne 25 miliónov eur, no zamestnávatelia budú za každú práceneschopnosť platiť o vyše 120 eur viac.
Tento krok znižuje podľa Peniaze štátne výdavky, no predstavuje pre zamestnávateľov vyššie náklady pri ochorení zamestnancov či dočasnej práceneschopnosti.
Nemocenská dávka sa vypočítava z denného vymeriavacieho základu (DVZ), ktorý zodpovedá hrubej mzde zamestnanca vrátane odvodov. Čím vyšší je vymeriavací základ, tým vyššia je aj dávka. V súčasnosti zamestnávateľ vypláca náhradu mzdy prvých desať dní PN. Od 11. dňa prechádza povinnosť na Sociálnu poisťovňu, pričom dávka predstavuje prvé tri dni 25 % a od štvrtého dňa 55 % DVZ. Po novom budú firmy vyplácať náhradu až do 14. dňa.
Konsolidačný balík prináša aj úpravy pri platení odvodov z odmien vyplatených počas PN, OČR, materskej alebo otcovskej dovolenky. Doteraz sa z týchto odmien odvádzali len zdravotné odvody (15 %) a úrazové poistenie (0,8 %).
Od budúceho roka sa však bude z takejto odmeny platiť kompletný balík odvodov do Sociálnej poisťovne a zdravotného poistenia, čo znamená:
- Zamestnanec: 9,4 % na sociálne poistenie + 5 % na zdravotné poistenie.
- Zamestnávateľ: 36,2 % z odmeny (vrátane nemocenského, dôchodkového, nezamestnanosti, garančného, úrazového poistenia, rezervného fondu a zdravotného poistenia).
Tým sa odmeny vyplatené počas PN, OČR alebo materskej stávajú výrazne nákladnejšími pre obidve strany.
Nižšie dávky v nezamestnanosti
Ďalšou zmenou je úprava podpory pre nezamestnaných. Po troch mesiacoch poberania dávka klesne – štvrtý mesiac o 10 %, piaty o ďalších 10 % a šiesty dokonca na 20 % pôvodnej sumy. Pri človeku, ktorý mal mzdu 1 500 eur, sa celková podpora zníži o 900 eur oproti dnešným podmienkam.
13. dôchodok zostane zmrazený
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
