Slovensko zostáva aj naďalej bez samostatného zákona, ktorý by komplexne spravoval turistické chodníky a ich označenie. Návrh zákona od poslancov opozičného KDH, ktorý mal vytvoriť jednotný právny rámec a register, Národná rada SR neschválila. Hoci sa krajina pýši obrovskou sieťou chodníkov, ich správa naďalej zostáva bez moderných pravidiel, informoval o tom portál Pravda.
Slovensko má dnes približne 30 000 kilometrov značených turistických a cykloturistických trás. Ich história siaha až do roku 1874, keď sa na našom území objavili prvé značené chodníky. V medzivojnovom období sa Československo dokonca mohlo pochváliť až 40 000 kilometrami trás, čo bolo na tú dobu svetový unikát. Dnes sa Slovensko a Česká republika radia k európskej špičke v hustote a kvalite turistického značenia. Na rozdiel od iných vyspelých krajín, však doteraz neexistoval komplexný zákon, ktorý by túto oblasť detailne upravoval.
Čo bolo cieľom návrhu?
Navrhovaný zákon mal priniesť niekoľko zásadných noviniek:
- Štátny register turistických trás: Mal ho spravovať rezort cestovného ruchu a športu. Obsahoval by všetky informácie o trasách, ich náročnosti, dĺžke a aktuálnom stave.
- Moderné technológie: Plánovalo sa zavedenie QR kódov na smerovníkoch, ktoré by turistom okamžite poskytli detailné informácie o trase.
- Bezpečnosť a ochrana prírody: Jasné pravidlá mali zaistiť bezpečnosť pre turistov, aby nezablúdili, a zároveň motivovať ich, aby sa pohybovali len po vyznačených chodníkoch. Tým by sa chránili citlivé prírodné oblasti a biotopy chránených druhov zvierat.
- Jasné práva a povinnosti: Návrh zákona stanovoval jasné pravidlá pre všetkých – od turistov, cez správcov trás, až po vlastníkov pozemkov.
- Otvorený prístup k pozemkom: Jedným z kľúčových ustanovení bolo, že majitelia pozemkov nebudú môcť brániť prechodu turistov po vyznačených trasách. Boli by povinní odstraňovať prekážky, napríklad po ťažbe dreva. Na druhej strane mali získať právo požiadať o zmenu trasy alebo finančnú kompenzáciu za jej využívanie.
Budúcnosť slovenského značenia
Autori návrhu, poslanci Ján Horecký a Igor Janckulík, zdôrazňovali, že sa krajina nemôže donekonečna spoliehať len na ochotu dobrovoľníkov a majiteľov pozemkov. Potrebné je vytvoriť ucelený právny systém, ktorý zosúladí záujmy všetkých zúčastnených strán.
Návrh počítal s minimálnymi nákladmi – len do 70 000 eur ročne na kompenzácie, čo je zlomková suma v porovnaní s prínosmi. Napriek tomu, že zákon by poskytol právnu ochranu turistickým trasám a podporil domáci turizmus, parlament ho neposunul do ďalšieho čítania. V dôsledku toho ostáva správa turistických chodníkov na Slovensku neusporiadaná a bez centrálneho systému.
Zaniknutie tohto návrhu znamená, že sa aj naďalej budeme spoliehať na tradičný systém, ktorý bol na Slovensku budovaný desaťročia. Bez jednotného registra a moderného prístupu však hrozí, že sa v budúcnosti budeme stretávať s problémami, ktoré by nový zákon pomohol riešiť.
