Amerika sa ocitla v slepej špirále politického násilia, kde nesúhlas s opačným názorom môže viesť až k smrti. Vražda aktivistu Charlieho Kirka je len najnovším dôkazom, že politické napätie v krajine dosiahlo extrémnu úroveň a násilie sa stáva novou normou.
Vražda Charlieho Kirka, známeho aktivistu hnutia MAGA, je len najnovším prípadom politicky motivovaného násilia v USA. Prezident Donald Trump sa k incidentu vyjadril vo videu, v ktorom však spomenul len útoky na pravicové ciele. Problém je omnoho hlbší a siaha oveľa ďalej než posledné mesiace.
Od dvoch pokusov o atentát na Trumpa v lete 2024 sa podľa Euronews udiali ďalšie útoky: zabitie zdravotného manažéra v New Yorku, útoky na budovy Demokratickej národnej komisie v Arizone a na ústredie Republikánskej strany v Novom Mexiku. Ďalej došlo k zapáleniu domu demokratického guvernéra Pensylvánie, zabitiu dvoch zamestnancov izraelskej ambasády vo Washingtone, zapáleniu pochodu za izraelských rukojemníkov v Colorade a streľbe na dvoch demokratických štátnych zákonodarcov a ich partnerov v Minnesote.
Len za posledných 14 mesiacov sa tieto udalosti stali realitou.
Historický kontext politického násilia
Politické vraždy a pokusy o ne nie sú v USA novinkou. V minulosti došlo k pokusu o atentát na sudcu Najvyššieho súdu Bretta Kavanaugha či k útoku kladivom na manžela bývalej predsedníčky Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej. Medzi najznámejšie udalosti patria aj januárový útok na Kapitol v roku 2021, plán únosu guvernéra Michiganu v roku 2020 či streľby na kongresmanov Stevea Caliseho (2017) a Gabby Giffordsovú (2011).
Tieto činy pripomínajú atentát na Ronalda Reagana (1981) a vraždy Martina Luthera Kinga, Jr., Roberta Kennedyho a Johna F. Kennedyho v 60. rokoch. Po vojne vo Vietname sa politické násilie častejšie spájalo s radikálmi z ľavého spektra a zameriavalo sa na ničenie majetku, nie na zabíjanie ľudí.
Podľa Rachel Kleinfeld z Carnegie Endowment for International Peace bol cieľ týchto útokov „ovplyvniť rozhodnutia politikov“. Dnešné násilie však cieli priamo na ľudí.
Pravicový extrémizmus ako hlavná hrozba
Štúdia ADL z roku 2024 ukazuje, že väčšina politicky motivovaných vrážd v USA súvisí s pravicovým extrémizmom. Bieli supremacisti stáli za 62 % vrážd, zatiaľ čo extrémizmus proti vláde predstavoval 38 %. Dlhodobé trendy ukazujú, že extrémisti z pravého spektra spáchali 328 zo 429 vrážd (76 %) za posledné desaťročie. Islamskí domáci extrémisti mali na svedomí 79 vrážd (18 %), zvyšok pripadá na iné zdroje.
Aj keď sa môže zdať nepravdepodobné, že Charlie Kirk, pravicový influencer, bol zabitý niekým s podobnou ideológiou, Donaldov Trumpov potenciálny atentátnik bol registrovaný republikán.
Analytici pripisujú nárast politického násilia ekonomickému stresu, obavám z meniacich sa demografických pomerov a z tvrdej politickej rétoriky v Trumpovej ére. Tradičné politické rozdiely sa menia na vnímanie, že členovia opačnej strany sú zlom snažiacim sa zničiť americkú spoločnosť.
Témy „kultúrnej vojny“ zahŕňajú imigráciu, interrupcie, práva LGBTQ, očkovanie či kontrolu zbraní.
Násilie a jeho akceptácia
Prieskum Reuters/Ipsos z mája ukázal, že približne 20 % respondentov z oboch strán považuje násilie za „prijateľné“ na dosiahnutie svojej predstavy lepšej spoločnosti. Väčšina Američanov (65 %) však vyjadrila obavy z „násilia páchaného na ľuďoch v ich komunite kvôli politickým presvedčeniam“.
Súčasné politické násilie v USA sa líši od minulosti. Kedysi dominovali pravicové skupiny ako Aryan Knights, Ku Klux Klan či Proud Boys, dnes sa väčšina extrémistov radikalizuje online.
Idey, ktoré boli kedysi okrajové, sa dnes objavujú v mainstreamových médiách. Bieli supremacisti, milície a konšpiračné teórie sa šíria cez sociálne siete, YouTube a blogy. Jazyk memov (vtipných obrázkov, pozn. red.), slangu a vtipov rozmazáva hranicu medzi pózovaním a podnecovanim násilia, čím normalizuje extrémistické ideológie a aktivity.
„Takýto organizačný vzor robí zastavenie politického násilia ešte náročnejším a zároveň dôležitejším než kedykoľvek predtým,“ dodáva Rachel Kleinfeld.
Kto bol Charlie Kirk?
Charlie Kirk, známy konzervatívny aktivista a zakladateľ organizácie Turning Point USA, bol zastrelený vo veku 31 rokov počas univerzitnej akcie. Jeho smrť otriasla americkou politickou scénou, pričom Kirk bol vnímaný ako polarizujúca, ale aj inšpirujúca postava mladých konzervatívcov.
Charlie Kirk patrí podľa BBC medzi najznámejších amerických konzervatívnych aktivistov a mediálne osobnosti, pričom bol blízkym spojencom Donalda Trumpa. V stredu bol zastrelený počas akcie pre študentov na Utah Valley University, kde sa konala udalosť jeho organizácie Turning Point USA, ktorú spoluzakladal. Polícia incident označila za cielene namierenú streľbu.
Trump na platforme Truth Social oznámil smutnú správu a vyjadril úctu: „Veľký a legendárny Charlie Kirk je mŕtvy. Nikto lepšie než Charlie nerozumel mladým ľuďom v Spojených štátoch.“ Kirk bol považovaný za budúcnosť konzervatívneho aktivizmu, no zároveň aj za vysoko polarizujúcu postavu.
Čo sa za ním skrývalo?
Syn architekta vyrastal v dobre situovanej chicagskej štvrti Prospect Heights. Navštevoval komunitnú vysokú školu v Illinoise, ktorú však opustil, aby sa mohol naplno venovať politickému aktivizmu. Neúspešne sa uchádzal aj o prestížnu vojenskú akadémiu West Point.
Kirk bol nadšený verejný rečník, často cestoval po USA a vystupoval na republikánskych podujatiach, obľúbených najmä medzi členmi ultrakonzervatívneho hnutia Tea Party. Jeho denné rozhlasové relácie mali milióny sledovateľov na sociálnych sieťach.
Organizácia Turning Point USA, ktorú založil vo veku 18 rokov, mala šíriť konzervatívne hodnoty na liberálne orientovaných amerických vysokých školách. Streda v Utah Valley University bola prvou zastávkou plánovanej 15-člennej „American Comeback Tour“, kde mali účastníci možnosť diskutovať s Kirkom.
Na svojich sociálnych sieťach a v dennom podcaste Kirk často diskutoval so študentmi o témach ako zmena klímy, viera a rodinné hodnoty. Jeho názory na pohlavie, rasu a politiku často vyvolávali tvrdú kritiku liberálov. Medzi diskutované témy patrila aj jeho opozícia voči regulácii zbraní.
Pred niekoľkými mesiacmi povedal: „Stojí to za to, aby sme každý rok znášali nejaké úmrtia spôsobené zbraňami, aby sme však mohli zachovať Druhý dodatok.“
Nezisková organizácia Turning Point USA, ktorú Kirk založil po znovuzvolení Baracka Obamu v roku 2012, má dnes ústredia na viac než 850 univerzitách a výrazne sa podieľala na mobilizácii voličov pre Trumpa a ďalších republikánskych kandidátov. Kirk pomohol registrovať desaťtisíce nových voličov a podieľal sa na preklopení Arizony pre Trumpa.
Po Trumpovom víťazstve sa Kirk pravidelne zúčastňoval podujatí v Bielom dome a podľa New York Times dokonca hral golf s Trumpom len dva dni pred jeho inauguráciou v roku 2025.
Kirk sa tiež v tomto roku prihovoril na Oxford Union a v roku 2020 vydal bestseller The MAGA Doctrine, odkazujúci na Trumpovu kampaň „Make America Great Again“.
Rodina a osobný život
Kirkovo evanjelické kresťanstvo a mladá rodina boli ústredným prvkom jeho života aj politiky. V máji 2021 sa oženil s Erikou Kirk, podnikateľkou a bývalou Miss Arizona, s ktorou mal dve deti. Erika Kirk vedie dve neziskové organizácie, podcast a vlastnú značku oblečenia založenú na viere.
Pár sa často objavoval na verejných podujatiach, pričom pravidelne zdieľal súkromné fotografie na Instagrame, no deti chránili pred médiami. V auguste Kirk zverejnil fotografiu z oslavy tretích narodenín svojej dcéry. Erika Kirk aktuálne študuje doktorát z biblických štúdií.
Pred streľbou na Utah Valley University Erika na sociálnej sieti zdieľala citát zo Žalmu 46:1: „Boh je naše útočisko a sila, veľmi prítomná pomoc v súžení.“
