Viktor Orbán si ani tentoraz nebral servítku pred ústa. V rozhovore pre maďarský verejnoprávny rozhlas z Abú Zabí vyhlásil, že Európska únia pod vedením Ursuly von der Leyenovej smeruje k záhube.
Jeho recept na zmenu bol priamočiary: „Bolo by lepšie, keby si predsedníčka Komisie zbalila veci a potichu odišla z Bruselu domov a uvoľnila miesto pre tých, ktorí dokážu robiť lepšiu politiku.“ Píše o tom aj Pravda.
Maďarský premiér označil politiku šéfky Komisie za neudržateľnú a tvrdil, že jej základné piliere treba okamžite vymeniť. Spomenul zelenú transformáciu, ktorú viní z vysokých cien energií a následného ohrozenia európskej ekonomiky. V jeho očiach si prehodnotenie vyžaduje aj prístup k Ukrajine, sankčná politika, obchodné dohody s USA a napokon aj migračné otázky.
Orbánove hlavné výhrady:
- Zelená transformácia (Green Deal): Orbán tvrdí, že klimatická politika EÚ umelo zvýšila ceny energií a tým ohrozuje konkurencieschopnosť európskej ekonomiky. Najmä po energetickej kríze po roku 2022 spája dôsledky sankcií a rýchleho odklonu od fosílnych zdrojov s hospodárskym úpadkom.
- Ukrajina a vojna s Ruskom: Orbán presadzuje „mierové rokovania“ namiesto prísnej sankčnej línie voči Moskve. Kritizuje miliardové vojenské aj finančné balíky EÚ pre Kyjev a viackrát ich blokoval alebo spomaľoval.
- Sankčná politika: Podľa neho sankcie viac škodia Európe než Rusku. V praxi Budapešť viackrát uplatnila veto alebo si vyjednávala výnimky (napr. pri rope).
- Vzťahy s USA a Západom: Orbán patrí medzi najhlasnejších kritikov transatlantickej dohody o voľnom obchode a často sa orientuje na Čínu či Blízky východ ako alternatívne ekonomické partnerstvá.
- Migrácia: Odmieta spoločnú azylovú a migračnú politiku EÚ, trvá na vlastných hraničných opatreniach a hovorí o „vnucovaní migrantov“ zo strany Bruselu.
Čo hovorí Brusel
Na podobnú kritiku od maďarského premiéra reagovala von der Leyenová už v aj minulosti, spochybnila kroky Orbánovej vlády a ich súlad s demokratickými štandardmi.
Najväčší rozkol medzi oboma lídrami sa týka vojny na Ukrajine. Zatiaľ čo šéfka Komisie trvá na pevnom a jednotnom postoji voči Moskve, Orbán zdôrazňuje potrebu mierového riešenia, čo jeho oponenti interpretujú ako ústupky Kremľu. Spor sa neobmedzuje len na rétoriku, Budapešť opakovane blokovala európske sankčné balíky a zdržiavala rozhodnutia o znižovaní energetickej závislosti od Ruska.
Ďalšou oblasťou konfrontácie je právny štát. Komisia pod vedením von der Leyenovej pozastavila Maďarsku časť eurofondov, pretože vláda v Budapešti podľa Bruselu zasahuje do nezávislosti súdov a obmedzuje médiá. Orbán tieto kroky opisuje ako zneužitie finančných mechanizmov proti suverenite jeho krajiny.
Spor sa preniesol aj na pôdu Rady EÚ. Orbán často používa veto, čím si vynucuje ústupky, zatiaľ čo Komisia podmieňuje uvoľnenie peňazí reformami, ktoré Maďarsko vykonáva len naoko. Tento dlhodobý zápas oslabuje dôveru medzi Bruselom a Budapešťou a komplikuje rozhodovanie celej Únie.
