Slovensko sa dlhodobo snaží držať pod hranicou zadlženia, ktorú určuje európska legislatíva aj domáci zákon o dlhovej brzde. Podľa odborníkov sa však tento cieľ zrejme nepodarí naplniť. Aktuálne predstavený tretí balík konsolidácie obsahuje 22 opatrení a mal by štátu ušetriť približne 2,7 miliardy eur. Ide o kroky, ktoré dokážu tempo zadlžovania iba pribrzdiť, ale nie zastaviť.
Ekonomické prognózy ukazujú, že aj pri realizácii všetkých návrhov zostane dlh nad hranicou 60 % HDP. Ako upozornil analytik Patrik Kindl pre hnonline.sk: „Tieto opatrenia síce prispejú k spomaleniu rastu zadlžovania, no zadlžovať sa budeme aj naďalej.“ To znamená, že Slováci sa budú musieť pripraviť na ďalšie roky s rastúcim tlakom na verejné financie.
Šetrenie na štáte a nové dane
Najväčší priestor na konsolidáciu sa hľadá vo výdavkoch verejného sektora. Uvažuje sa napríklad o zmrazení rastu platov štátnych zamestnancov či o redukcii počtu úradníkov. Hoci ide o výrazné zásahy, nie je jasné, ako presne by mali priniesť plánovanú úsporu viac než 1,3 miliardy eur.
Na strane príjmov prichádzajú do hry zmeny v daňovej politike. Odborníci poukazujú na to, že:
- progresívne zdaňovanie má najviac zasiahnuť ľudí s vyššími príjmami,
- ich životná úroveň by sa nemala dramaticky znížiť,
- problémom však môže byť odchod kvalifikovanej pracovnej sily do zahraničia,
- konečný výber daní tak môže byť nižší, než vláda očakáva.
Zvýšené odvody ešte viac zaťažia zamestnancov aj samostatne zárobkovo činné osoby. Konkrétne sa počíta s tým, že úpravy v odvodoch prinesú takmer pol miliardy eur do rozpočtu.
Riziká pre obyvateľov a ekonomiku
Aj keď balík obsahuje viacero krokov, ktoré vyzerajú na papieri efektívne, ich praktický dosah môže byť problematický. Zvýšenie daňového a odvodového zaťaženia môže odradiť ľudí od práce na Slovensku a znížiť motiváciu podnikať. Slabší hospodársky rast by potom spôsobil, že ušetrené prostriedky neprinesú očakávaný efekt.
Ďalším rizikom je sociálny dosah. Ak sa budú výdavky štátu znižovať najmä cez platy zamestnancov vo verejnej sfére a vyššie odvody sa prenesú na bežných ľudí, domácnosti budú čeliť ešte väčšiemu tlaku než doteraz. Pre mnohých tak môžu byť ešte závažnejším problémom než drahé potraviny neustále rastúce náklady na bývanie, zdravotnú starostlivosť či sociálne zabezpečenie.
