Vlastníctvo jadrových zbraní je kľúčom k moci v medzinárodnej politike a zároveň nástrojom, ktorý môže ukončiť existenciu našej civilizácie. Koľko jadrových hlavíc vlastne na svete je a kto drží osud ľudstva v rukách? Na túto otázku neexistuje presná odpoveď. Verejne dostupné údaje neexistujú, a preto sa musíme spoľahnúť na odborné odhady. Tie každoročne poskytuje Štokholmský inštitút pre výskum mieru SIPRI. Ich rebríček nielenže odhaľuje rozloženie arzenálov medzi jednotlivé štáty, ale tiež ukazuje, že nie všetky hlavice sú pripravené na okamžité odpálenie. Poradie krajín, ktoré nasledujú po dvoch najväčších jadrových mocnostiach, vás možno prekvapí.
9. Severná Kórea
Jadrový program Severnej Kórey je dlhodobo v centre pozornosti medzinárodnej komunity. Od roku 2006 krajina podľa odhadov SIPRI vybudovala arzenál približne s 50 hlavicami. KĽDR nie je signatárom Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a jej program je považovaný za porušenie viacerých rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN.
Zo strategického hľadiska slúži tento arzenál pre Severnú Kóreu ako prostriedok na udržanie súčasného režimu a odstrašenie Spojených štátov, Južnej Kórey a Japonska. Pchjongjang opakovane tvrdí, že sa bez jadrových zbraní necíti bezpečne, čo komplikuje diplomatické snahy o denuklearizáciu. Pokračujúci vývoj balistických rakiet dlhého doletu navyše zvyšuje napätie v regióne.
8. Izrael
Izrael nikdy oficiálne nepotvrdil ani nepoprel, že vlastní jadrové zbrane. Odhady inštitútu SIPRI však hovoria o približne 90 hlaviciach, ktorých vývoj sa začal v 60. rokoch. Izrael, podobne ako Severná Kórea, nie je signatárom Zmluvy o nešírení jadrových zbraní.
Jadrový arzenál hrá pre Izrael úlohu zásadného odstrašenia v regióne, kde dlhodobo čelí nepriateľskému prostrediu. V kombinácii s konvenčnou armádou mu poskytuje istotu prežitia aj v prípade existenčnej hrozby. Oficiálne nejednoznačná politika krajiny mu umožňuje využívať jadrový potenciál ako mocenský nástroj bez priamych medzinárodných sankcií.
7. Pakistan
Pakistan sa stal jadrovou mocnosťou v reakcii na vývoj v susednej Indii. Svoj prvý test vykonal v roku 1998, krátko po indických skúškach. SIPRI odhaduje, že dnes disponuje asi 170 hlavicami. Ani Pakistan nie je signatárom Zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Jeho program sa opiera o obohacovanie uránu a v menšej miere aj o plutónium.
Krajina odmieta záväzok, že jadrové zbrane nepoužije ako prvá. Zdôrazňuje možnosť ich použitia aj v prípade vážnej konvenčnej hrozby. To robí jej postoj v očiach medzinárodného spoločenstva rizikovejším. V posledných rokoch investuje do vývoja taktických jadrových zbraní a nosičov krátkeho doletu, čo má posilniť jej odstrašujúcu kapacitu voči Indii.
6. India
Ďalšou krajinou v rebríčku je, pochopiteľne, India. Tá má podľa odhadov v zásobe približne 180 jadrových hlavíc. Najľudnatejšia krajina sveta taktiež nie je signatárom Zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Označuje ju za nespravodlivú, pretože podľa nej zvýhodňuje päť pôvodných jadrových mocností.
Jadrová stratégia Indie je založená na doktríne minimálneho odstrašenia a na politike nepoužitia jadrových zbraní ako prvého prostriedku. Hoci v posledných rokoch zaznievajú v krajine aj hlasy volajúce po revízii tohto postoja, hlavnou motiváciou je regionálne bezpečnostné prostredie, najmä rivalita s Pakistanom a rastúca moc Číny.
5. Veľká Británia
Prvou krajinou takzvanej „veľkej päťky“ je Veľká Británia. Tá podľa odhadov SIPRI disponuje približne 225 jadrovými hlavicami. Je jednou z piatich pôvodných mocností, ktoré získali jadrovú zbraň v období tesne po druhej svetovej vojne. Jej status je zakotvený v Zmluve o nešírení jadrových zbraní (NPT).
Britská jadrová stratégia je založená na koncepte minimálneho, no vierohodného odstrašenia. Udržiava si menší, ale spoľahlivý počet hlavíc. Briti obmedzili nosiče jadrových zbraní iba na ponorky s balistickými strelami Trident. Hoci je britský arzenál relatívne skromný v porovnaní s Ruskom a USA, jeho rola v rámci NATO zostáva významná.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
