Stovky miliárd v ekonomických škodách, obrovské problémy s medzinárodnou lodnou dopravou a politická eskalácia. To všetko dokázali spôsobiť Húsíovia svojimi teroristickými aktivitami medzi Čiernym morom a Adenským zálivom. Vynára sa otázka, či im okrem Iránu ticho nepomáhaju aj Rusko spolu s Čínou. Krajiny, ktorým tento chaos pomáha posilniť ich dominanciu v regióne.
Aj keď sa situácia po takmer dvoch rokoch zdala byť ustálená, zdá sa že odhodlanie povstalcov neprestáva. Koncom augusta totiž Izrael podnikol veľky útok, pri ktorom sa mu podarilo zlikvidovať vplivných predstaviteľov Húsíov, spolu s premiérom povstaleckej vlády Ahmadom Rahavínom. Húsíovia reagovali vtrhnutím do kancelárií OSN, zadržaním niekoľkých ľudí a vyhrázkami o zintenzívnení utokov. Informoval portál e15.
Povstalci ako legitímna organizácia
Húsíovia spustili nájazdy na obchodné lode v novembri 2023. Najintenzívnejšie zasiahli globálny obchod nasledujúce leto, keď sa útoky stali na dennom poriadku. Po niekoľkých mesiacoch relatívneho pokoja obnovili v júli tohto roka svoje aktivity potopením dvoch nákladných lodí.
Popri vojenských akciách sa snažia aj o vytvorenie ilúzie legitímnej správy. Zriadili Centrum pre koordináciu humanitárnych operácií, kde zverejnili pokyny pre „bezpečnú plavbu“ úžinou Bab al-Mandab. Prepravné spoločnosti vyzývajú, aby sa u nich registrovali a získali tak „garantovaný“ bezpečný prechod.
Rebelovia dokonca v auguste vyhlásili sankcie voči 64 spoločnostiam, ktoré sú podľa nich prepojené s Izraelom. Ostatným však ponúkajú „bezplatnú službu bezpečného tranzitu“. Organizácia OSN ich však už v minulosti obvinila, že si za neútočenie účtujú poplatky, a odhadla ich mesačné zisky až na 180 miliónov dolárov.
Čínska stopa: technológie aj geopolitika
Hnutie sa nespolieha iba na pomoc Iránu. Podľa The Global Network on Extremism and Technology si zaisťuje financie aj pašovaním ropy, kryptomenami a systémom hawala. Zároveň však údajne dostáva podporu od Ruska a Číny.
Think tank Stimson Center uviedol, že Peking poskytuje Húsíom technológie dvojitého použitia – od satelitných záberov až po komponenty pre drony. Výmenným obchodom môže byť garancia, že čínske lode budú mať na rizikovej trase voľnejší priechod, čo im dáva výhodu oproti európskym konkurentom.
„Peking nakoniec využil narušenie dopravy v Rudom mori k prekonaniu konkurencie a rozšíreniu svojho vplyvu v globálnom obchode bez priameho vojenského zapojenia,“ konštatuje think tank. Čína totiž v posledných rokoch intenzívne rozširuje svoju prítomnosť v regióne Blízkeho východu a východnej Afriky, kde sa snaží obmedziť dominanciu USA.
Podľa analytikov preto nestabilita, ktorú Húsíovia spôsobujú, nemusí byť pre Peking problémom – naopak, oslabuje pozíciu Washingtonu a umožňuje Číne posilňovať vlastné väzby s regionálnymi hráčmi.
Stovky miliárd v stratách
Ak sú tieto výpalnícke mechanizmy reálne, ide len o zlomok celkových škôd, ktoré Húsíovia spôsobujú. Podľa magazínu The Economist dosiahli v roku 2024 až 200 miliárd dolárov. Hlavným dôvodom je odklon dopravy od Suezského prieplavu. Plavba z Ázie do Európy sa predĺžila až o 6-tisíc kilometrov, teda o 10 až 14 dní.
Vyššie náklady znášajú nielen prepravné spoločnosti v podobe drahšieho poistenia a vyšších sadzieb, ale aj štáty. Egypt prišiel len za minulý rok o približne 7 miliárd dolárov na poplatkoch za tranzit cez prieplav. Ďalšie miliardy stáli spojencov operácie na zabezpečenie hladiny – napríklad len americké zásahy, ktoré trvali necelé dva mesiace, vyšli Washington podľa CNN takmer na miliardu dolárov bez viditeľného výsledku
