Rok 2026 prinesie samostatne zárobkovo činným osobám zásadné zmeny v odvodovom zaťažení. Zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu, vyššie zdravotné odvody a kratšie „prázdniny“ pre začínajúcich podnikateľov môžu spôsobiť, že živnosť sa pre mnohých stane nevýhodnou. Pre časť podnikateľov sa tak prirodzene otvára otázka: zostať pri SZČO alebo prejsť na spoločnosť s ručením obmedzeným?
Najväčšou zmenou je navýšenie minimálneho vymeriavacieho základu pre sociálne odvody z 50 % na 60 % priemernej mzdy. V praxi to znamená, že každý podnikateľ, ktorého ročný príjem presiahne približne 9 144 €, bude musieť platiť minimálne sociálne odvody okolo 303 € mesačne. Zdravotné poistenie sa zvyšuje na minimum 121,92 € mesačne.
Novinkou je aj obmedzenie odvodových „prázdnin“ pre začínajúcich živnostníkov – neplatenie sociálnych odvodov sa bude vzťahovať len na prvých päť mesiacov podnikania, informoval portál Peniaze.sk.
Živnosť pri malých príjmoch stráca zmysel
Pre drobných podnikateľov môže byť nová situácia existenčná. Príkladom je Janka, ktorá popri rodičovskej dovolenke pečie torty. Ročne zarobí asi 3 000 €, no podľa nových pravidiel by musela odvádzať minimálne 1 576 € na sociálnom poistení, plus ďalšie povinné odvody po skončení rodičovskej. To by znamenalo stratu. Pre podnikanie s takto nízkymi príjmami živnosť prestáva byť výhodná a logickým riešením je jej pozastavenie či zrušenie.
Stredné príjmy: živnosť ešte funguje
Inak je to pri stredných príjmoch. Martin, webdizajnér s ročným príjmom 24 000 €, si uplatní paušálne výdavky aj nezdaniteľnú časť základu dane. Aj po zaplatení sociálnych a zdravotných odvodov a dane z príjmu mu ostane vyše 18 000 € čistého, teda približne 1 530 € mesačne. Prechod na s. r. o. by v jeho prípade neznamenal úsporu, len vyššie administratívne náklady.
Vysoké príjmy: čas na s. r. o.
Úplne iná situácia nastáva pri vyšších príjmoch. Peter, remeselník s tržbami 100 000 €, by si vďaka s. r. o. mohol optimalizovať výplaty, vyplácať časť zisku vo forme dividend a znížiť odvodové zaťaženie. Okrem toho by mal výhodu obmedzenej zodpovednosti a možnosti rozšírenia podnikania. V jeho prípade živnosť stráca ekonomický zmysel a prechod na s. r. o. je výhodnejší.
Kde je hranica?
Podľa odborníkov sa zlomová hranica, kedy živnosť prestáva dávať zmysel, pohybuje okolo ročných tržieb 3 200 – 4 000 €. Podnikateľ pri týchto sumách nedokáže pokryť ani povinné odvody. Medzi 9 200 – 80 000 € je živnosť relatívne výhodná, najmä pri uplatňovaní paušálnych výdavkov. Nad touto hranicou už treba vážne zvážiť s. r. o.
Od roku 2026 sa podnikanie na Slovensku predraží, no zároveň vznikne viac dôvodov prechádzať na firemnú formu. Každý podnikateľ si však musí výhody a nevýhody prepočítať sám podľa svojich príjmov, nákladov a dlhodobých plánov. Do rozhodovania treba zahrnúť aj faktory ako daňový bonus, spôsob uplatňovania výdavkov či plánovanú investičnú stratégiu.
Čo čaká Slovákov pri konsolidácii?
Slovenskú ekonomiku čaká rozsiahla konsolidácia. Balík opatrení, ktorý má priniesť úsporu 2,7 miliardy eur, sa dotkne zamestnancov, živnostníkov, seniorov aj rodín. Vláda Roberta Fica tvrdí, že kroky sú nevyhnutné na zastavenie rastúceho deficitu, no odborníci upozorňujú, že dopad na domácnosti a podnikateľské prostredie bude výrazný.
Jedným z najviditeľnejších zásahov je zmena voľných dní. V roku 2026 zmiznú Traja králi a Deň víťazstva nad fašizmom, natrvalo sa ruší 17. november. Podľa vlády tak štát získa 230 miliónov eur, odborári však varujú, že zamestnanci prídu nielen o oddych, ale aj o príplatky, ktoré pri troch zrušených sviatkoch môžu znamenať stratu viac než 120 eur ročne.
Firmy čakajú vyššie náklady aj pri práceneschopnosti. Po novom budú hradiť mzdu zamestnanca až 14 dní namiesto 10. Sociálna poisťovňa začne dávky vyplácať neskôr, čo má priniesť úsporu 25 miliónov eur, no firmy za každú PN doplatia viac.
Pracujúcich zasiahne aj rast zdravotného odvodu o jeden percentuálny bod. Pri plate 1 200 eur to znamená stratu približne 144 eur ročne. Živnostníci zaplatia ešte viac – minimálny vymeriavací základ stúpne na 60 % priemernej mzdy, čo zvýši mesačné odvody o približne 66 eur. Skrátia sa aj „prázdniny“ – namiesto roka budú trvať len šesť mesiacov.
Rodinné rozpočty pocítia aj vyššiu DPH na potraviny so soľou a cukrom – sladkosti, čipsy či limonády budú zdaňované sadzbou 23 %. Podľa ministerstva má ísť o podporu zdravšieho životného štýlu, no kritici upozorňujú, že pôjde o ďalšiu záťaž pre nízkopríjmové domácnosti.
Seniorov zasiahne zmrazenie 13. dôchodku. Ten zostane vo výške 667,30 eura až do roku 2028, hoci podľa odhadov Sociálnej poisťovne by mohol v roku 2026 presiahnuť 720 eur.
Od budúceho roka budú dávky pre nezamestnaných klesať už po troch mesiacoch. Podpora sa bude postupne znižovať až na pätinu pôvodnej sumy. Pri zamestnancovi s hrubou mzdou 1 500 eur to znamená celkovú stratu približne 900 eur oproti dnešným pravidlám.
Zväzy varujú, že konsolidácia zdraží základné potraviny a zníži konkurencieschopnosť slovenských výrobcov. Opatrenia podľa nich zvýšia odvodové a mzdové náklady, čo sa prejaví na cenách mäsa či ďalších potravín. Prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Solík označil balík za „daň z talentu a úsilia“, ktorá brzdí tvorbu dobre platených miest.
Vláda od opatrení očakáva zníženie deficitu, no reálny dopad pocítia zamestnanci, podnikatelia aj dôchodcovia. Odborníci sa obávajú, že balík síce prinesie miliardy do rozpočtu, ale zároveň spomalí rast ekonomiky a oslabí kúpnu silu obyvateľstva. Prehľad všetkých konsolidačných opatrení nájdete tu.
