Ruská armáda sa snaží doplniť zásoby protivzdušnej obrany netradičným spôsobom – podľa tureckých médií rokuje s Ankarou o odkúpení komplexov S-400, ktoré jej dodala ešte v roku 2019. Zbrane vtedy stáli 2,5 miliardy dolárov a ich nákup spôsobil vážnu trhlinu vo vzťahoch medzi Tureckom a Spojenými štátmi.
Podľa denníka Nefes má Moskva nedostatok týchto systémov vo vlastnej výzbroji. Straty na ukrajinskom fronte sú citeľné a dopyt ďalších štátov po S-400 narastá. Ruská vláda preto hľadá spôsob, ako rýchlo získať späť komplexy, ktoré pred niekoľkými rokmi predala. Informoval portál Startitup.
Okrem vojnových strát sa Rusko borí aj s výrobnými kapacitami. Najnovším príkladom je India – tá mala dostať ďalšie dodávky, no termíny sa posúvajú až na roky 2026 – 2027. Ruská strana jednoducho nemá dostatok hotových kompletov a prioritu dostávajú vlastné potreby.
Ankara si hľadá vlastnú cestu
Turecko pritom pôvodne ruské systémy kupovalo ako alternatívu k nedostatočnej protivzdušnej obrane. Po ich dodaní sa však ukázalo, že integrácia do štruktúr NATO nie je možná. Navyše Ankara rozbehla projekt Steel Dome (Oceľová kupola), ktorý má domácou technológiou pokryť rovnakú oblasť obrany.
Podľa tureckých zdrojov sa význam S-400 pre obranu krajiny znižuje. Rakety dosahujú polovicu životnosti a potrebujú nákladnú údržbu. To je jeden z dôvodov, prečo môže Ankara zvažovať, či systémy ešte dlhšie držať.
Politický rozmer: šanca na obnovenie vzťahov s USA
Kúpou S-400 pred šiestimi rokmi si Turecko výrazne pohnevalo Washington. Americká vláda reagovala sankciami a zároveň stopla účasť Ankary v programe stíhačiek F-35. Ankara sa odvtedy snaží vzťahy postupne zlepšiť – momentálne rokuje aspoň o dodávke stíhačiek F-16, no jej cieľom je vrátiť sa aj do projektu F-35.
Ak by sa rozhodla odovzdať ruské systémy späť Moskve, mohlo by to byť vnímané ako gesto, ktoré otvorí dvere k zlepšeniu americko-tureckých vzťahov. Aj preto sa v médiách objavujú informácie, že turecká strana má k návrhu Ruska „pozitívny prístup“.
Straty S-400 na fronte
Skutočnosť, že Rusko žiada späť už exportované zbrane, naznačuje, aké veľké problémy má jeho protivzdušná obrana. Vojna na Ukrajine odhalila slabiny aj pri moderných systémoch. Ukrajinské drony a rakety opakovane ničia komplexy S-400 na okupovaných územiach – naposledy v júni, keď bezpilotné lietadlá zasiahli odpaľovacie zariadenia a radary na Kryme.
S-400 pritom patrí k pilierom ruskej obrany. Systém dokáže sledovať a ničiť ciele na vzdialenosť až 400 kilometrov a zasiahnuť lietadlá, rakety aj drony vo veľkých výškach. Ruská armáda ho nasadzuje od roku 2007 a pôvodne bol prezentovaný ako takmer nepreniknuteľná bariéra.
Otázkou zostáva, či sa Turecko skutočne rozhodne techniku vrátiť. Dohodu zatiaľ nepotvrdili ani Ankara, ani Moskva. Isté je len to, že Rusko má o systémy akútny záujem a je pripravené za ne opäť zaplatiť vysokú sumu.
Potenciálny obchod by však nebol len technickou otázkou – zasiahol by do geopolitickej rovnováhy. Mohol by zmeniť postavenie Turecka v rámci NATO, ovplyvniť vzťahy medzi Moskvou a Washingtonom a ukázať, do akej miery je ruská armáda oslabená prebiehajúcou vojnou.
