Vedci sa vydali na more pri severovýchodnom pobreží USA s cieľom preskúmať podmorský zdroj sladkej vody ukrytý hlboko pod Atlantickým oceánom. To, čo objavili, môže mať zásadný význam pre budúcnosť planéty, ktorá sa čoraz viac potýka s nedostatkom pitnej vody.
Prvé zmienky o sladkej vode pod morom sa objavili už v 60. a 70. rokoch, keď na ňu pri vrtoch občas narazili ropné spoločnosti. V roku 2019 výskumníci z Woods Hole Oceanographic Institution a Kolumbijskej univerzity pomocou elektromagnetických meraní potvrdili existenciu obrovského zásobníka tiahnúceho sa od Massachusetts až po New Jersey. Podľa ich tvrdenia išlo o najväčší známy útvar tohto druhu na svete. Informoval portál CNN.
Otázky, ktoré odvtedy vedcov fascinovali, zneli:
- ako sa tam voda dostala,
- aká je stará,
- či sa dopĺňa
- a či by mohla slúžiť ako nový zdroj pitnej vody.
Aby našli odpovede, vznikol medzinárodný projekt Expedition 501. Loď vybavená vrtnou súpravou vyplávala v máji z Connecticutu a tri mesiace skúmala morské dno v hĺbke približne 300 až 400 metrov.
Odobraté vzorky ukázali vodu s výrazne nižším obsahom soli než morská voda, dokonca v rozmedzí odporúčanom na pitie podľa amerických aj medzinárodných noriem. Vzorky teraz smerujú do laboratórií, kde sa bude testovať ich bezpečnosť a mikrobiologické zloženie.
Kľúčovým bude určiť vek vody. „Môže mať 200 rokov, ale pokojne aj 20-tisíc,“ vysvetlil Brandon Dugan z Colorado School of Mines pre CNN. Ak pôjde o mladšiu vodu, rezervoár sa obnovuje, staršia by naznačovala konečný, neobnoviteľný zdroj. Výsledky sa očakávajú do pol roka.
Vedci zároveň skúmajú, či voda pochádza z topiacich sa ľadovcov alebo zo zrážok v období, keď bola hladina mora podstatne nižšia. „Predpokladáme, že tam prenikla tisíce rokov dozadu, keď pobrežná šelfová plošina tvorila pevninu,“ priblížila Holly Michaelová z University of Delaware.
Objav má globálny presah, podobné zásoby sladkej vody sa nachádzajú pri Indonézii, Austrálii či Južnej Afrike. Podľa odhadov by samotný rezervoár pri východnom pobreží USA dokázal zásobovať mesto veľkosti New Yorku pitnou vodou celé stáročia.
Financie a logistika sú zatiaľ problémom
Problémom však ostáva ťažba. Vyzdvihovanie vody z hlbín je energeticky aj finančne náročné, hrozí tiež riziko jej kontaminácie slanou vodou. Okrem toho sa musí vyriešiť, kto by vodu spravoval a financoval jej úpravu a distribúciu.
„Podmorské akvifery sú sľubnou alternatívou, no nie nevyčerpateľnou. Najlepšie, čo môžeme spraviť, je chrániť zásoby pitnej vody na pevnine,“ upozornila Michaelová. Dugan je však optimistický: podľa neho by sa tieto zdroje mohli začať využívať v priebehu desiatich rokov.
Výsledky výskumu by mohli zmeniť pohľad na zásobovanie pitnou vodou po celom svete. „To, čo sa dozvieme z tohto kúsku pobrežia Nového Anglicka, nám môže pomôcť pochopiť podobné systémy na každom kontinente,“ dodal Dugan.
