Británia plánuje v najbližších dňoch uznať Palestínsky štát, pričom oficiálne oznámenie by malo prísť po skončení štátnej návštevy amerického prezidenta Donalda Trumpa v Spojenom kráľovstve, informoval v stredu denník The Times.
Premiér Keir Starmer už koncom júla vyhlásil, že Londýn pristúpi k uznaniu, ak Izrael neuzavrie prímerie s militantným hnutím Hamas a neumožní OSN obnoviť dodávky humanitárnej pomoci do Pásma Gazy. Starmer vtedy uviedol, že Británia takýto krok podnikne v septembri pred zasadnutím Valného zhromaždenia OSN, pokiaľ sa Izrael nezaviaže k dlhodobo udržateľnému mieru vedúcemu k dvojštátnemu riešeniu.
Podpora uznania aj od ďalších krajín
K podobnému kroku smerujú aj ďalšie krajiny – medzi nimi Francúzsko, Kanada či Austrália. Izrael však varuje, že uznanie palestínskej štátnosti by znamenalo „odmenu“ pre Hamas, proti ktorému židovský štát vedie už takmer dva roky vojnu v Pásme Gazy. Boje si podľa dostupných údajov vyžiadali najmenej 65.062 obetí.
Podľa The Times má Británia svoje rozhodnutie zverejniť krátko po tom, čo Trump vo štvrtok ukončí svoju návštevu. Hoci šéf Bieleho domu ešte v júli povedal, že mu takýto krok neprekáža, agentúra Reuters pripomína, že Washington – ako spojenec Izraela – odvtedy dal jasne najavo svoj nesúhlas s podobnými iniciatívami zo strany európskych partnerov.
Izraelská vláda podmienky nesplní, tvrdia analytici
Oficiálne Londýn už desaťročia podporuje dvojštátne riešenie konfliktu, no britskí predstavitelia opakovane zdôrazňovali, že uznanie Palestíny musí prísť v „správnom čase“. V súčasnosti Palestínsky štát uznáva 147 zo 193 členov OSN.
Denník The Guardian pripomína, že izraelská vláda pravdepodobne nesplní podmienky, ktoré Londýn stanovil. Izraelské ozbrojené sily v poslednom období zintenzívnili útoky v Gaze a spustili ofenzívu v meste Gaza, kde OSN hlási hladomor. Vyšetrovatelia Rady OSN pre ľudské práva (UNHRC) navyše v utorok uviedli, že dospeli k záveru, že Izrael od októbra 2023 pácha v Pásme Gazy genocídu so zámerom zničiť palestínske obyvateľstvo.
Ktoré EÚ krajiny už uznali Palestínsky štát?
Veľká časť štátov, ktoré dnes uznávajú Palestínu, urobila tento krok ešte v roku 1988 po vyhlásení Palestínskeho národného zhromaždenia (PNC), uviedlo Euronews. V 90. rokoch, 2000. rokoch a v 10. rokoch 21. storočia sa k uznávaniu pridávali ďalšie ne-západné krajiny. Celkovo je podľa dostupných údajov viac než 145 krajín, ktoré oficiálne podporujú vznik palestínskeho štátu.
Historicky väčšina členských štátov EÚ Palestínu neuznala hromadne; mnoho z krajín, ktoré ju uznali v roku 1988 (napríklad Bulharsko, Cyprus, Maďarsko, Poľsko a Rumunsko), tak urobilo ešte pred vstupom do EÚ. Bývalé Československo takisto uznalo Palestínu v roku 1988, no po rozdelení štátu v roku 1992 sa Česká republika k tomuto kroku nepridala — podľa vyjadrenia českého ministerstva zahraničných vecí v roku 2020 Palestína nespĺňala podmienky štátnosti podľa medzinárodného práva a ČR ju preto neuznala. Naopak, Slovensko svoje uznanie potvrdilo v roku 1993.
Prvý členský štát EÚ, ktorý oficiálne uznal Palestínu už ako člen Únie, bolo v októbri 2014 Švédsko. V roku 2024 potom prišli ďalšie kroky: 28. mája 2024 uznali Palestínu Španielsko a Írsko, 4. júna 2024 nasledovalo uznanie Slovinska.
Príklady krajín, ktoré uznali Palestínu (vybrané prípady)
- Bulharsko, Cyprus, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko – uznali Palestínu v roku 1988, ešte pred vstupom do EÚ.
- Bývalé Československo – uznalo Palestínu v roku 1988; po rozdelení Česká republika svoje uznanie nezopakovala.
- Slovensko – potvrdilo uznanie v roku 1993.
- Švédsko – prvá krajina EÚ, ktorá priznala Palestínu už počas svojho členstva (2014).
- Španielsko a Írsko – rozhodli sa uznať Palestínu 28. mája 2024 s odôvodnením, že krok môže prispieť k posilneniu mierového procesu.
- Slovinsko – uznanie 4. júna 2024; oficiálne zdroje uviedli, že krajiny majú pravidelný politický dialóg a spolupracujú v oblasti vzdelávania a humanitárnej pomoci.
Uznanie Palestíny zo strany niektorých európskych krajín vyvolalo silné reakcie zo strany Izraela a aj zo Spojených štátov.
Uznanie palestínskeho štátu zostáva citlivou politickou témou — zatiaľ čo viacero krajín ho vidí ako možné posilnenie vyjednávacej pozície a krok k mierovému riešeniu, predstavitelia Izraela a niektorí zahraniční spojenci vnímajú takéto rozhodnutia ako predčasné alebo kontraproduktívne. Rovnako to pokazuje, že vnútorné a regionálne politické súvislosti často určujú, ako štát pristúpi k oficiálnemu uznaniu iného subjektu na medzinárodnej scéne.
