Dvadsať rokov od uloženia do archívu sa verejnosť dočká odhalenia jedného z najdiskutovanejších dokumentov česko-slovenských dejín. Ide o obálku, v ktorej majú byť uchované posledné slová prvého prezidenta Československej republiky, Tomáša Garrigua Masaryka.
- AKTUALIZOVANÉ: 19.09.2025, 11:56
Akt otvorenia listu s poslednými slovami prvého prezidenta Československej republiky, Tomáša Garrigua Masaryka, sa koná na zámku v Lánoch. Priamo na mieste sú prítomní členovia Masarykovej rodiny, historici i archivári, ktorí majú text posúdiť a prečítať verejnosti.
Masarykove slová o pohrebe
Archivári si však ponechali právo na odklad v prípade, že by bol list ťažko čitateľný alebo ak by vznikli pochybnosti o jeho autenticite.
Tajomnú obálku otvorili za účasti prezidenta Petra Pavla, ktorému asistovali Masarykova pravnučka Charlotta Kotíková a experti z Národného archívu a Masarykovho ústavu, dodáva iDnes.cz. Zdá sa, že väčšina Masarykových posledných slov v obálke je v angličtine. List ale údajne nepochádza z roku 1938. Masaryk písal o svojom pohrebe aj Andrejovi Hlinkovi.
Pred prečítaním posledných slov posudzuje ich pravosť rýchla expertíza. Po tom, čo pracovníci archívu otvorili obálku, mali historička Dagmar Hájková z Masarykovho ústavu a Archívu Akadémie vied ČR a riaditeľ Národného archívu Milan Vojáček niekoľko minút na porovnanie obsahu s rukopisom Jana Masaryka, ktorý údajne otcove slová zaznamenal. Rýchla analýza stále prebieha.
Koho nazval hlupákom?
„Dokument vyzerá autenticky, je písaný na materiáli, kde sú aj znaky TGM. Je to takmer všetko v angličtine,“ uviedla po analýze historička Dagmar Hájková. Dokument ale podľa nej nie je z roku 1937, kedy Masaryk zomrel.
Podľa nej pochádza z doby, kedy sa Masaryk necítil dobre, ale pravdepodobne pochádza z leta roku 1934. Hájková upozornila na pasáž, v ktorej Masaryk píše, ako by mal vyzerať jeho pohreb, ktorý nazval „funusom“.
„Som chorý. Vážne chorý. Prichádza koniec, ale neobávam sa. Budete pokračovať v práci. Viete, ako sa budete správať. Nemusím vám hovoriť nič viac,“ stojí podľa Hájkovej v liste.
Masaryk písal aj o Nemcoch. „Dajte im, čo si zaslúžia, ale nie viac,“ napísal prezident.
„Ak ľudia sú nevzdelaní a hlúpi, nemôžete toho veľa urobiť,“ stojí tiež v texte, čo je podľa Hájkovej možno to vôbec najväčšie posolstvo v celom súbore.
„Obsah má päť strán, takže analýza je veľmi rýchla. Nečakali sme takto rozsiahly záznam. Došli sme k záveru, že nejde o falzifikát. Nie je ale jasná datácia,“ upozornil riaditeľ Národného archívu Milan Vojáček.
List sa teraz vráti do Národného archívu, kde ho budú podrobne skúmať viacerí odborníci vrátane historikov z Masarykovho ústavu, ktorí potom definitívne potvrdia, z akého roku pochádza, a dodajú k nemu kontext.
- PÔVODNÁ SPRÁVA
Obálka bola zapečatená 19. septembra 2005, keď ju do Národného archívu na pražskom Chodovci odovzdal Antonín Sum, blízky spolupracovník a posledný tajomník Jana Masaryka. Na základe jeho priania mala byť otvorená až v roku 2025 – teda práve dnes. Slávnostného aktu sa zúčastní aj súčasný český prezident Petr Pavel, ktorý má jej obsah symbolicky zverejniť. Píše o tom portál Aktuality.
Odkaz zo smrteľného lôžka
Podľa archivára Jiřího Křesťana išlo o zápis, ktorý si zaznamenal Jan Masaryk pri otcovej posteli počas jeho posledných dní. „Sum mi povedal, že vo vnútri sú slová T. G. Masaryka, ktoré si jeho syn Ján zapísal pri otcovom smrteľnom lôžku,“ uviedol Křesťan pre český portál idnes.cz.
Obálka sa predtým mala nachádzať v súkromnom archíve Jána Masaryka. Ten sa po druhej svetovej vojne dostal do rúk Lumíra Soukupa, jeho osobného tajomníka, a neskôr cez Catrionu Soukupovú až k Antonínovi Sumovi. Ten dokument prečítal ešte pred uložením, no jeho obsah ho znepokojil. Podľa vlastných slov sa preto rozhodol dohodnúť s Masarykovými vnučkami, že bude list radšej na ďalšie dve desaťročia zapečatený.
Čo môže obálka skrývať?
List vznikol medzi 3. a 11. septembrom 1937, teda krátko po tom, ako Masaryk prekonal mozgovú príhodu. Najpravdepodobnejšie však pochádza z 5. septembra – v ten deň prijal Edvarda Beneša.
Keďže prezidentov zdravotný stav mu už neumožňoval viesť dlhšie rozhovory, odborníci neočakávajú, že by išlo o systematický politický testament. „Mohol sa však pokúsiť aspoň útržkovito oznámiť svojmu synovi niečo, čo považoval v tej chvíli za dôležité,“ myslí si archivár Křesťan.
Aj preto je nepravdepodobné, že by otvorenie prinieslo kontroverzný odkaz. Napriek tomu ide o udalosť, na ktorú sa historici, rodina Masarykovcov i verejnosť pripravovali celé roky.
Posledné mesiace prezidenta
Masarykovo štvrté prezidentské obdobie, ktoré začalo v máji 1934, bolo podľa historikov už od začiatku poznačené jeho zlým zdravotným stavom. Vtedy mal 84 rokov, no napriek chorobe ho parlament zvolil s rekordnou podporou – za jeho protikandidáta Klementa Gottwalda hlasovalo iba 38 poslancov zo 420.
Počas nasledujúcich rokov sa však jeho zdravotné problémy prehlbovali. Slabnutie končatín mu bránilo jazdiť na koni či vykonávať bežné činnosti, problémy mal aj s komunikáciou a pamäťou. Napriek vlastnej vôli abdikovať musel čakať na vhodný politický moment, až kým sa v decembri 1935 skutočne vzdal funkcie. Zvyšok života trávil v Lánoch.
V septembri 1937 sa jeho stav dramaticky zhoršil. Krátke zlepšenie dávalo nádej, no už 14. septembra Masaryk zomrel, o pol štvrtej ráno, obklopený najbližšou rodinou i Edvardom Benešom s manželkou. Ako príčinu úmrtia lekári uviedli „hnisavú bronchopneumóniu pravého dolného laloku pľúcneho a obojstrannú hypostázu pľúcnu“.
Odkaz človeka, ktorého mnohí Česi stále s láskou nazývajú „tatíček“, sa tak po 88 rokoch dostane na svetlo. Otázkou zostáva, či pôjde o stručné osobné posolstvo, filozofickú úvahu, alebo o odkaz pre dnes už neexistujúce Československo.
.jpg){kind=link}
