Slovenský šport sa dočkal momentu, na ktorý sa čakalo dlhých desať rokov. Atlétka Emma Zapletalová predviedla na majstrovstvách sveta v Tokiu životný beh a na 400 m prekážok vybojovala bronzovú medailu. Navyše to dokázala v novom národnom rekorde 53,00 sekundy, ktorým prekonala svoje vlastné maximum o 18 stotín. Pre Slovensko je to piata medaila v histórii svetových šampionátov a zároveň prvá od roku 2015, keď zlatý lesk priniesol Matej Tóth v chôdzi na 50 km.
Víťazstvo si podľa očakávania odniesla holandská favoritka Femke Bolová, ktorá potvrdila svoju extratriedu a zabehla svetový výkon roka – 51,54 s. Druhá skončila Američanka Jasmine Jonesová s časom 52,08 s, no radosť v slovenskej výprave bola obrovská – bronz ostal v rukách 24-ročnej Zapletalovej.
Cesta k bronzu nebola vôbec jednoduchá. Zapletalová nastúpila v nevýhodnej druhej dráhe, čo znamenalo, že najväčšie favoritky nemala v priamom vizuálnom kontakte. Po štarte sa držala na štvrtej priečke, ale práve v cieľovej rovinke ukázala svoju nezlomnú vôľu. V záverečných metroch sa vypäla k heroickému finišu a prestrihla cieľovú pásku v čase, ktorý sa zapísal do histórie slovenskej atletiky.
Týmto výkonom sa vyrovnala aj legendárnym výsledkom z minulosti. Naposledy mala Slovensko na svetovom šampionáte ženský bronz v roku 2009 zásluhou kladivárky Martiny Hrašnovej. Navyše, z pohľadu bežeckých disciplín ide o vyrovnanie rekordu Igora Kováča, ktorý v Aténach 1997 získal bronz na 110 m prekážok.
Kompletné finále – 400 m prekážok ženy:
- Femke Bolová (Hol.) – 51,54 s (svetový výkon roka)
- Jasmine Jonesová (USA) – 52,08 s
- Emma Zapletalová (SR) – 53,00 s (slovenský rekord)
- Anna Cockrellová (USA) – 53,13 s
- Gianna Woodruffová (Pan.) – 53,34 s
- Naomi van den Broecková (Belg.) – 53,70 s
- Dalilah Muhammadová (USA) – 54,82 s
- Shiann Salmonová (Jam.) – 56,27 s
Okrem radosti zo Zapletalovej bronzu priniesol šampionát aj trochu sklamania, ale aj povzbudivé momenty. Gabriela Gajanová sa totiž do finále behu na 800 m nedostala. V treťom semifinále obsadila 6. priečku s časom 1:59,16 min, čo jej v celkovom poradí prinieslo 17. miesto.
Už pred štartom bolo jasné, že postup časom by bol možný iba v prípade, že by sa dokázala priblížiť alebo prekonať svoj osobný rekord 1:58,22. Reálne teda prichádzala do úvahy najmä priama kvalifikácia. Gajanová sa držala statočne – väčšinu behu figurovala na treťom až štvrtom mieste, pričom tempo určovala olympijská šampiónka Keely Hodgkinsonová. V záverečných metroch jej však došli sily a nedokázala sa udržať v kontakte s najlepšími.
Slovenka svoje vystúpenie hodnotila s nadhľadom. „Bolo to lepšie ako v rozbehu. Beh som zvládla veľmi dobre takticky až po poslednú rovinku. Bežala som vpredu, v kontakte so súperkami. Snažila som sa postúpiť priamo, vedela som, že sa bežalo rýchlo. Bohužiaľ, nevyšiel mi postup priamo, ani časom. Prevládajú vo mne rôzne pocity. Nie som úplne sklamaná, som rada, ako som bežala. Človek však chce vždy podať čo najlepší výkon a ja som na seba trochu prísna. Beriem si však so sebou to pozitívne a využijem to v budúcnosti,“ uviedla Gajanová podľa Slovenského atletického zväzu (SAZ).
Zapletalovej bronz a Gajanovej semifinálová účasť sú dôkazom, že slovenská atletika má v ženských disciplínach na medzinárodnej scéne silné zastúpenie. Kým Emma sa postarala o návrat na medailovú mapu sveta, Gabriela naznačila, že aj v behu na 800 m má Slovensko bežkyňu schopnú konkurovať svetovej špičke.
Majstrovstvá sveta v Tokiu tak priniesli slovenským fanúšikom emócie od radostného nadšenia až po mierne sklamanie. No jedno je jasné – slovenské atlétky ukázali, že dokážu bojovať s tými najlepšími, a to je veľký prísľub do budúcnosti.
