Peter Matyšák, vinár, gurmán a vizionár, ktorý formoval moderné slovenské vinárstvo, zomrel vo veku 73 rokov po dlhom boji s rakovinou. V sobotu 20. septembra opustil svet, no zanechal po sebe neopakovateľný odkaz. Tri týždne pred smrťou sa rozlúčil so svojimi blízkymi a priateľmi veľkolepým a dojemným spôsobom, ktorý ho charakterizoval. Nechal upiecť vola, na stoly rozlial najlepšie vína zo svojej pivnice a osobne obišiel každého hosťa, aby sa s ním porozprával. Bol to prejav vyrovnaného muža, ktorý prijal svoj osud s hlbokou pokorou.
Peter Matyšák bol muž, ktorý naučil Slovákov vychutnávať si výnimočné jedlo a kvalitné víno. Na jeho hostinách nesmeli chýbať odležané vínne destiláty a ani šoféri neprišli skrátka. Jeho Müllerka bola dôkazom, že sa dokázal dotknúť všetkého, čo robil. Premenil to na nezabudnuteľný gurmánsky zážitok, píše Pravda.
Symbol jednej doby a most medzi generáciami
V histórii sa občas objavia osobnosti, ktoré presiahnu svoju dobu. Peter Matyšák bol jednou z nich. Jeho životný príbeh prepojil túžbu generácií Slovákov po lepšom živote. Z matkinej strany pochádzal z rodu deviatich generácií gazdov z Močenku, ktorí sa pýšili prosperujúcimi hospodárstvami. Z otcovej strany bol z Kysúc, odkiaľ zdedil tvrdohlavosť a rozhodnosť, ale zároveň aj vrúcnosť.
Narodil sa na začiatku éry socializmu, ktorý poslal roľníkov do družstiev a ich deti do škôl, o akých sa im ani nesnívalo. Peter ako pätnásťročný chlapec, plný dobrodružstva, prišiel študovať na Hotelovú školu v Piešťanoch, ktorá bola pre neho bránou do sveta. Už v mladosti preukázal talent a po niekoľkých rokoch sa stal manažérom horského hotela Baba. V tom čase ponúkal grilované pochúťky, ku ktorým podával pravé Silvánske zelené z limbašského družstva, ktoré sa výrazne líšilo od masovej produkcie. Už vtedy mal neomylný zmysel pre delikatesy.
Vďaka politickému uvoľneniu, ktoré priniesla Gorbačovova perestrojka, Peter Matyšák neváhal. Využil príležitosť a postavil sa na vlastné nohy ako vinohradník a vinár. Inšpiráciou mu boli prosperujúce vinárske podniky v rakúskom Grinzingu a sníval o tom, že niečo podobné vybuduje aj na Slovensku.
Od Vinum Bozen po veľkolepé Globo
Podnikateľský talent je zriedkavý a vzácny. Príbeh Matyšákovho rodu však naznačoval, že tento muž má predpoklady na to, aby využil šancu, ktorú mu priniesla zamatová revolúcia v roku 1989. Dnes je značka Vino Matyšák synonymom kvality. Založil okolo 30 vinoték, vinárstvo v Pezinku, reštauráciu Vinum Bozen a hotel v Bratislave s unikátnym archívom vín. Vrcholom jeho úsilia sa stala vlajková loď, reštaurácia Globo v historickom centre Bratislavy.
Ambície s Globom boli obrovské. Matyšák ho chcel premeniť na miesto, kde sa budú stretávať najlepšie slovenské vína so svetovými a kde sa hosťom bude servírovať špičková slovenská kuchyňa. Jeho tajným cieľom bolo získať Michelinovu hviezdu. Žiaľ, tento projekt narazil na neprekonateľnú prekážku – pandémiu koronavírusu, z ktorej sa gastro sektor zotavuje dodnes.
Napriek tomu sa hlavná línia jeho vinársko-gastronomických aktivít nielen udržala, ale aj prosperovala. Stávka na pôvodné slovenské vína a tradičné jedlá, ktoré sa už pomaly strácali v zabudnutí, sa mu vyplatila. Peter Matyšák bol objaviteľom, ktorý dokázal vytiahnuť na svetlo sveta to, čo sa už-už ocitlo na skládke premárnených príležitostí. Bol jedným z prvých, ktorí začali vyrábať sekty a jeho vína získali ocenenia aj na medzinárodných súťažiach. Znova oživil odrody ako Silvánske zelené či Müller Thurgau.
Hrdý nástupca a dedič
Matyšák sa nechal inšpirovať aj historickými postavami. V Dom Perignonovi videl vynaliezavosť a húževnatosť. Ešte viac sa však videl v odkaze Jakuba Palugyaya, ktorý v 19. storočí vybudoval najväčší vinársky komplex v Uhorsku. Hotel Matyšák sa nachádza neďaleko Palugyayovho paláca, a preto bolo Globo jeho modernou odpoveďou na Palugyayovo dielo.
Matyšákov archív vín v hoteli na Pražskej ulici je jedinečný. S vyše 40-tisíc fľašami je to skutočný poklad, ktorý oživuje spomienky na históriu a umožňuje organizovať jedinečné ročníkové degustácie. Zbierka obsahuje skvelé rizlingy, pinoty a najmä červené vína, ktoré dokazujú obrovský potenciál slovenského vinárstva. Peter Matyšák veril, že aj v našej krajine sa dajú dorobiť vína porovnateľné so svetovou špičkou, a potvrdil to aj jeho Dunaj z južného Slovenska, ktorý patrí k najlepším.
Odkaz pre budúcnosť
Matyšák sa vypracoval medzi piatich najväčších vinárov na Slovensku. Na vrchole jeho kariéry produkoval 3,5 milióna litrov vína. Podporoval mnohé vinohradnícke družstvá a rodiny. Svojou prácou prispel k zviditeľneniu a záchrane mnohých terroir, čo si pri firme, ktorá spracovávala úrodu zo 400 hektárov, zaslúži uznanie.
Niekedy mu bola vyčítaná absencia vlastných vinohradov. To je však nepochopenie moderného vinárstva, ktoré sa opiera aj o spoluprácu s dodávateľmi. Vo Francúzsku aj najznámejšie značky ako Moët & Chandon fungujú na podobnom princípe. Peter Matyšák je tak skutočným zrkadlom slovenských podmienok a možností, ale aj ukážkou vynaliezavosti a umenia poradiť si v každej situácii.
Nedávno na pražskom Žofíne získal symbolicky titul Vinár roka. Tento úspech akoby uzatváral jeho životnú cestu. Len tri týždne pred smrťou, v rozlúčkovom rozhovore pre denník Pravda, sa vyjadril: „Tento rok nášmu vinárstvu prisúdili 35 zlatých medailí od Cannes až po Prahu, to sa ešte nestalo. Nemám už veľa času pred sebou, ale niektoré veci sa mi splnili.“
Pôsobil prekvapivo vyrovnane, ako človek, ktorý vie, že urobil, čo mal. A hoci niektoré projekty, ako napríklad Globo, nevyšli podľa jeho predstáv, veril, že sa raz zrealizujú.
V závere vyjadril obavu z atmosféry, ktorá vládne v Európe: „Všetci idú zbrojiť… Zdá sa mi, že už nemáme ministrov obrany, ale ministrov útoku. To je zlé, tam, kde sa zbrojí, nie je čas na peknú chvíľu s vínom a dobrým jedlom. Mali by sme sa spamätať, kým je ešte čas.“
