Reforma, ktorá pred dvoma rokmi uľahčila cestu k predčasnému dôchodku, mení nielen životy penzistov, ale aj celé verejné financie a trh práce. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vyčíslila, že do roku 2031 táto úprava prinesie dodatočné náklady a výpadky príjmov v objeme takmer 1,7 miliardy eur.
Analytici Matúš Ferienčík, Matúš Senaj a Jana Valachyová pripomínajú, že zákon z roku 2022, ktorý presadil vtedajší minister práce Milan Krajniak (Sme rodina), znamená do roku 2031 priame výdavky vo výške 897 miliónov eur. K tomu treba prirátať ešte približne 776 miliónov eur, ktoré štát stratí na daniach a odvodoch od ľudí, ktorí by inak ďalej pracovali. Na tému poukázal portál Pravda.
Najkritickejší bol rok 2024, keď predčasné penzie navýšili deficit verejných financií o takmer pol miliardy eur – konkrétne o 499 miliónov eur. V tejto sume sú zahrnuté aj úroky, ktoré štát musí platiť za požičané prostriedky. Trvalým následkom je aj rast hrubého dlhu Slovenska približne o jedno percento HDP. Ako upozorňuje RRZ, v rozpočtovej praxi je to zásah porovnateľný s ročnými výdavkami menšieho ministerstva.
Záťaž pre pracovný trh
Finančné dôsledky však nie sú jediným problémom. Veľký počet predčasných penzistov spôsobil aj masívny výpadok pracovnej sily. Len v roku 2024 na trhu práce chýbalo mesačne približne 22-tisíc ľudí. Podľa RRZ to pocítili najmä odvetvia, kde sa už predtým borili s nedostatkom ľudí – priemyselná výroba, obchod, doprava a logistika.
„Výrazný nárast počtu poberateľov predčasného starobného dôchodku znamenal citeľný výpadok pracovnej sily, ktorý sa prejavil naprieč viacerými sektormi,“ uvádzajú analytici. Firmy tak stratili tisíce skúsených zamestnancov s dlhoročnou praxou. Podniky reagovali rôzne – od náboru cudzincov cez zvyšovanie miezd až po automatizáciu. Ani tieto kroky však nedokázali rýchlo vykompenzovať odchod starších pracovníkov.
Ekonomický dosah je dvojitý: dôchodcovia prestávajú odvádzať dane a odvody a zároveň začínajú čerpať penziu. „Negatívny vplyv na trh práce sa tak premieta nielen do nižšej ekonomickej aktivity, ale aj do poklesu príjmov verejných rozpočtov,“ dodáva analýza.
Kto najviac profitoval
Odísť skôr do penzie sa oplatilo najmä v rokoch 2023 a 2024. V tom čase získali predčasní dôchodcovia navýšenie priznaných dávok o 110 až 160 eur mesačne. Počet žiadateľov prudko narástol – z približne 12-tisíc ľudí v rokoch 2021 a 2022 až na viac ako 60-tisíc za dva nasledujúce roky.
Podľa údajov Sociálnej poisťovne poberalo predčasný dôchodok ku koncu roka 2024 už takmer 40-tisíc osôb. V júli 2025 ich bolo vyše 38-tisíc. Priemerná výška predčasnej penzie bola 738 eur, zatiaľ čo riadny starobný dôchodok dosahoval 702 eur.
Tento rozdiel spôsobila kombinácia legislatívnych zmien a vysokej inflácie. Kým klasicky sa penzia kráti o 0,5 % za každý mesiac predčasného odchodu, v rokoch 2023 a 2024 platila výhodnejšia sadzba 0,3 %. Od roku 2024 sa však pravidlá sprísnili a všetkým sa dávky opäť krátili jednotne o 0,5 %.
Historicky najvyššie výdavky
Výdavky Sociálnej poisťovne na penzie dosahujú rekordné sumy. V roku 2020 to bolo 7,7 miliardy eur, v nasledujúcich rokoch približne osem miliárd. V roku 2023 sa suma vyšplhala nad desať miliárd a vlani dokonca na 12,6 miliardy eur. Odhady RRZ hovoria, že tento rok pôjde približne o 12,16 miliardy eur. Mesačne sa tak na dôchodky rozdeľuje okolo jednej miliardy eur.
Odborníci varujú, že ide o trend, ktorý nie je dlhodobo udržateľný. „Rekordné sumy, ktoré smerujú na výplatu starobných aj predčasných dôchodkov, vytvárajú tlak na verejné financie a zvyšujú riziko dlhodobej neudržateľnosti systému,“ konštatuje RRZ.
Dlhodobý záväzok pre budúce generácie
Každý predčasný dôchodok znamená pre štát nielen okamžitý výdavok, ale aj dlhoročný záväzok. „Pri súčasnom nastavení systému platí, že akékoľvek jednorazové zvýhodnenie pre jednu generáciu sa premietne do dodatočného bremena pre ďalšie generácie,“ zdôrazňujú analytici.
Slovensko sa tak ocitlo v situácii, keď jedna časť spoločnosti získala krátkodobú výhodu, zatiaľ čo celá ekonomika a budúce verejné financie ponesú jej náklady. A to v čase, keď populácia starne a aktívnych pracujúcich prirodzene ubúda. Podľa odborníkov pôjde o jednu z najväčších výziev, s akou sa krajina v najbližších rokoch stretne.
