Vojenské výdavky Ruska dosiahli v roku 2025 bezprecedentné rozmery. Oficiálne plánované výdavky v tomto roku mali dosiahnuť 183 miliárd dolárov. Len v prvej polovici roka presiahli výdavky na zbrojenie 94 miliárd dolárov. Tento objem predstavuje medziročný nárast o 31 % a takmer trojnásobok v porovnaní so začiatkom vojny proti Ukrajine v roku 2022.
Podľa výpočtov experta Janisa Klugeho, výskumníka Nemeckého inštitútu pre medzinárodné bezpečnostné záležitosti, rozsah tohto zbrojného boomu je historický. Rusko míňa približne 15,6 miliardy dolárov mesačne na svoju vojnovú mašinériu. V prepočte na jeden deň je to okolo 520 miliónov dolárov – suma, ktorá presahuje ročné rozpočty najchudobnejších regiónov krajiny.
Návrat do 80. rokov
Kluge v rozhovore pre Frankfurter Allgemeine Zeitung uviedol, že vojenské výdavky Ruska sa priblížili úrovniam nevídaným od čias neskorého Sovietskeho zväzu, čo vyvoláva nepríjemné paralely s ekonomickými vzorcami, ktoré predchádzali kolapsu ZSSR.
Premena je dramatická. V roku 2021, teda ešte pred plnohodnotnou inváziou na Ukrajinu, tvorili vojenské výdavky len 3,6 % HDP. Ekonóm upozorňuje, že celkové vojenské výdavky, vrátane vojnových bremien pre regionálne rozpočty a sociálne systémy, dnes dosahujú 8 až 10 % ruského HDP. Hodnoty, ktoré sa približujú 15-17 % podielu, charakterizovali sovietske vojenské výdavky v 80. rokoch. Rusko sa tak radí k štátom s najvyššími vojenskými výdavkami v pomere k HDP.
Môže si ruská ekonomika dovoliť také výdavky?
Ruská ekonomika čelí značnému tlaku, keď počiatočný impulz rastu počas vojny postupne slabne. Po silnom raste na úrovni 4 % v rokoch 2023 a 2024 sa tempo rastu HDP prudko spomalilo. V 1. štvrťroku 2025 ekonomika klesla o 0,6 % v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom. Vláda znížila svoju prognózu hospodárskeho rastu na rok 2025 z pôvodných 2,5 % na 1,5 %.
Ekonomika čelí kombinácii viacerých problémov, uviedlo Reuters. Vysoké úrokové sadzby, ktoré zaviedla Centrálna banka na boj proti inflácii, obmedzili úvery a investície. Centrálne Banka Ruska zvýšila v októbri 2024 svoju hlavnú úrokovú sadzbu na 21 %, čo je najvyššia úroveň od roku 2003, a následne ju postupne znížila na dnešných 17 %. Napriek týmto opatreniam zostáva inflácia naďalej vysoká. V júli 2025 dosiahla 8,8 %, čo je výrazne nad cieľom Centrálnej banky, ktorý je 4 %.
Dáta ukazujú, že federálny rozpočet je pod silným tlakom, pričom deficit už prekročil ročné ciele. K augustu 2025 dosiahol rozpočtový deficit 4,19 bilióna rubľov (50 miliárd dolárov), čo predstavuje 1,9 % HDP. To výrazne presahuje revidovaný cieľ vlády na celý rok, ktorý bol stanovený na 1,7 % HDP.
Deficit je spôsobený kombináciou klesajúcich príjmov a prudko rastúcich výdavkov. Príjmy z ropy a plynu, ktoré sú kľúčové pre financovanie vojnového úsilia, klesli v prvých ôsmich mesiacoch roku 2025 medziročne o 19 %. Zároveň celkové vládne výdavky vzrástli medziročne o 21,1 %, pričom výdavky na obranu a bezpečnosť predstavujú bezprecedentných 41 % celkového rozpočtu.
Zbrojenie v plnom prúde
Ruské výdavky na armádu dosiahli historické maximum, uviedlo Centrum východných štúdií. V roku 2025 krajina vyčlenila na národnú obranu 13,5 bilióna rubľov (145 miliárd dolárov), čo zodpovedá 6,3 % HDP. Spolu s výdavkami na „vnútornú bezpečnosť“ vo výške 3,5 bilióna rubľov tak celkové výdavky na obranu a bezpečnosť predstavujú 17 biliónov rubľov (183 miliárd dolárov).
Po úprave na paritu kúpnej sily dosiahli ruské obranné výdavky v roku 2024 približne 462 miliárd dolárov, čím prekročili súhrnné výdavky na obranu všetkých európskych krajín. Tento masívny vojenský rozpočet by mal podľa prognóz zostať na podobnej úrovni až do roku 2027, pričom sa ročne plánujú výdavky vo výške 12,8 – 13 biliónov rubľov.
Expanzia zbrojného priemyslu sa výrazne zrýchlila od roku 2022, keď prezident Putin nariadil úplnú mobilizáciu obranného sektora a vytvoril právne rámce pre vojnovú ekonomiku.
Zdroje financovania vojny
Napriek sankciám si Rusko naďalej udržiava značné príjmy z viacerých kľúčových zdrojov. Pilierom zostáva export ropy a plynu, ktorý od začiatku invázie na Ukrajinu vo februári 2022 priniesol krajine viac ako 973 miliárd dolárov. Hoci fosílne palivá stále predstavujú základ rozpočtových príjmov, v posledných mesiacoch sa ich výnosy znižujú. Analýzy odhadujú, že v júli 2025 sa príjmy z ropy a plynu prepadli na 9,8 miliardy dolárov a v septembri by mali dosiahnuť iba 7,11 miliardy.
Významnou oporou pre ruské financie je tiež domáci bankový sektor, ktorý dokáže poskytnúť štátu dostatočnú likviditu na krytie deficitu. Dáta ukazujú, že bankový systém v súčasnosti disponuje približne 20 biliónmi rubľov (241 miliárd dolárov), čo umožňuje Moskve flexibilne financovať svoje potreby a udržiavať rozpočet. Táto schopnosť dáva Rusku jasnú výhodu oproti Ukrajine, ktorá je vo veľkej miere odkázaná na zahraničnú finančnú pomoc.
Dodatočným zdrojom je Národný fond bohatstva, z ktorého Rusko čerpá na doplnenie príjmov. Likvidné aktíva fondu predstavujú približne 4,1 bilióna rubľov (51 miliárd dolárov). Ide o relatívne obmedzenú rezervu, ktorá sotva presahuje úroveň predpokladaného rozpočtového deficitu a z dlhodobého hľadiska ponúka len dočasnú finančnú oporu.
Obchádzanie sankcií a presmerovanie obchodu
Analýzy poukazujú na celý rad mechanizmov, ktoré Rusko v priebehu vojny vyvinulo na obchádzanie západných sankcií. Jedným z kľúčových nástrojov je tzv. „tieňová flotila“ určená na prepravu ropy. Podľa odhadov Moskva prevádzkuje 1 100 až 1 400 plavidiel, čo predstavuje približne 17 percent všetkých aktívnych ropných tankerov na svete. Flotila pozostáva najmä zo starnúcich lodí s nejasnými vlastníckymi väzbami, ktoré komplikujú ich zablokovanie. Európska únia už zaradila na sankčný zoznam vyše 560 z týchto plavidiel, no napriek tomu sa do siete neustále pripájajú nové.
Ďalšou cestou, ako sa Rusku darí držať export na vysokých úrovniach, je presmerovanie obchodných trás. Až 90 percent vývozu ropy dnes smeruje do Ázie, predovšetkým do Číny a Indie. Obchod s Čínou dosiahol v roku 2023 hodnotu 237 miliárd dolárov. Ide o nárast takmer o 70 percent v porovnaní s rokom 2021. Moskve sa tak podarilo kompenzovať pokles odbytu na tradičných trhoch v Európe.
Súčasne prebieha aj adaptácia finančného systému na nové podmienky. Hoci približne 70 percent aktív ruského bankového sektora podlieha sankciám, štát vybudoval alternatívne platobné kanály. Kľúčová je v tomto prípade najmä spolupráca s Čínou. Až 92 percent bilaterálneho obchodu sa realizuje v rubľoch a jüanoch, čím sa Moskva vyhýba závislosti od dolára či eura.
Výdavky na vojnu idú aj z vreciek obyvateľov
Bezprecedentný nárast vojenských výdavkov prichádza v čase, keď ruská ekonomika prejavuje čoraz viditeľnejšie známky napätia. Vláda preniesla finančné bremeno na firmy a obyvateľstvo prostredníctvom vyšších daní a povinných odvodov. Ministerstvo financií plánuje v roku 2026 zvýšiť DPH z 20 % na 22 % s cieľom financovať vojenské výdavky.
Transparentnosť rozpočtu sa zároveň prudko zhoršila. Podľa analýzy Štokholmského inštitútu pre výskum mieru je už tretina všetkých výdavkov utajená pred verejnosťou. Toto utajenie sa týka aj vojenských nákupov, kde až 62 % výdavkov obranného rozpočtu je tajných.
Ekonomický model, ktorý túto expanziu poháňa, je z princípu neudržateľný. Odborníci upozorňujú, že nedávny rast HDP je takmer úplne výsledkom prudkého nárastu vojenskej výroby, a nie prirodzeného rozvoja iných odvetví. Táto militarizácia, financovaná deficitom a čerpaním z Fondu národného blahobytu, predstavuje mimoriadne riskantnú cestu.
Ako Rusko vstupuje do štvrtého roku vojny, trajektória jeho vojenských výdavkov naznačuje prípravu na zdĺhavý konflikt, ktorý presahuje rámec samotnej Ukrajiny. Rozpočet na rok 2025 predstavuje nielen rekordné výdavky, ale aj zásadnú transformáciu ruského štátu smerom k trvalej vojenskej mobilizácii.
