Európska únia stojí pred neľahkou otázkou: dokáže vybudovať „dronovú stenu“, ktorá by ochránila jej východné hranice pred útokmi z Ruska? Tému otvorili lídri Pobaltia, no reálne riešenia teraz musia prijať ministri obrany členských štátov.
Ursula von der Leyen vo svojom prejave o stave Únie zdôraznila, že Európa „musí vypočuť volanie“ Pobaltia a postaviť dronovú bariéru. Estónsky obranný komisár Andrius Kubilius už potvrdil, že pripravuje stretnutie ministrov obrany EÚ, aby sa rozhodlo, či sa plán stane skutočnosťou. Impulzom boli aj incidenty, keď ruské drony prenikli až nad poľský vzdušný priestor. Píše o tom aj euronews.com.
Technológia je pripravená, čaká sa na politickú vôľu
Projekt s názvom Baltic Drone Wall spája Poľsko, Fínsko, Estónsko, Lotyšsko a Litvu. Dve z firiem, ktoré na ňom pracujú, už tvrdia, že technológia funguje v praxi a je nasadená aj na Ukrajine. Ide o systém Eirshield, ktorý vyvinula estónska spoločnosť DefSecIntel spolu s lotyšskou Origin Robotics.
Eirshield kombinuje radary, kamery a detektory rádiových frekvencií. Dokáže vyhodnotiť smer letu dronu, jeho rýchlosť aj úroveň hrozby. Potom rozhodne, či má byť signál narušený, alebo má byť cieľ zneškodnený priamo, napríklad iným dronom. Podľa Agrisa Kipursa, zakladateľa Origin Robotics, je celý proces automatizovaný: „Nie je potrebné žiadne ručné lietanie, od detekcie až po zásah systém funguje samostatne.“
Kým klasické protivzdušné systémy stoja milióny, použitie Eirshieldu sa ráta v desiatkach tisíc eur. Práve to je podľa firiem kľúčové, pretože tradičná obrana bola navrhnutá proti raketám či pilotovaným strojom, nie proti lacným útočným dronom. Tamm, šéf DefSecIntel, dodáva, že na Ukrajine systém využívajú spolu s externým zbraňovým modulom, ktorý dokáže zostreliť nízko letiace drony typu Šáhed. Na druhej strane, v mierových podmienkach v Pobaltí sa bude musieť technológia prispôsobiť: „Vo vojne je všetko, čo letí, nepriateľ. V mieri však musíte starostlivo odlíšiť, či je cieľ skutočne nebezpečný,“ vysvetľuje.
Financovanie z Bruselu neprešlo, štáty platia samy
Zatiaľ čo politická podpora rastie, financie z Bruselu zatiaľ neprichádzajú. Európska komisia ešte v auguste odmietla financovanie vo výške 12 miliónov eur, ktoré žiadali Estónci a Litovci. Napriek tomu vlády jednotlivých krajín už vyčlenili vlastné prostriedky.
- Estónsko sľúbilo 12 miliónov eur na tri roky,
- Lotyšsko zadalo výskumné kontrakty za 10 miliónov,
- Litva použila časť z predchádzajúcich európskych dotácií – 3 milióny eur investovala priamo do protivzdušných systémov.
Otázka ostáva
Firmy pripravujú demonštrácie systému pre vlády, no zatiaľ nezverejňujú, ktoré krajiny majú konkrétny záujem. Isté je len to, že ak sa projekt rozbehne, nepôjde o náhradu klasickej protivzdušnej obrany, ale o jej doplnenie.
