Rozsiahly výpadok elektriny už dávno nepatrí iba do scenárov katastrofických filmov. Udalosti zo zahraničia ukázali, že bez elektriny sa môže zo dňa na deň ocitnúť aj moderná spoločnosť. Nový prieskum odhalil, že Slováci takúto situáciu podceňujú a ich pripravenosť je alarmujúco nízka.
Podľa údajov agentúry NMS Market Research Slovakia má aspoň polovicu odporúčaných zásob na prežitie krízovej situácie len 50 % slovenských domácností. O niečo lepšie sú na tom muži, mladší ľudia a rodiny s vyšším príjmom. Najviac ohrození by boli obyvatelia Bratislavského kraja, kde väčšina domácností žije v bytoch bez možnosti vytvárať si väčšie zásoby.
„Kým slabšia vybavenosť u nízkopríjmových skupín môže súvisieť s financiami, pri domácnostiach z okolia Bratislavy to môže byť v dôsledku vyššieho pomeru ľudí bývajúcich v bytoch. Obyvatelia bytoviek majú celkovo menej vybavenia a zároveň menej priestoru na predmety, ktoré každodenne nepotrebujú. Ľudia z mesta sú zároveň zvyknutí na lepšiu dostupnosť obchodov a služieb, preto môžu častejšie nadobúdať dojem, že v prípade potreby si dokáže všetko rýchlo zabezpečiť,“ priblížil analytik NMS Mikuláš Hanes.
Zápalky máme, ale nezávislý zdroj energie chýba
Medzi základnými potrebami ako zápalky či hygienické pomôcky problém nie je, tie má väčšina Slovákov doma. Kritickou slabinou je však nezávislý zdroj elektriny.
Solárne panely alebo elektrocentrály vlastní iba 11 % opýtaných. Menej ako polovica domácností má k dispozícii rádio na baterky, ktoré by bolo počas výpadku elektriny nevyhnutným zdrojom informácií.
Slováci by vydržali sotva deň
Až 60 % respondentov uviedlo, že bez elektriny by dokázali fungovať maximálne 12 hodín. Štvrtina by zvládla jeden deň a iba 13 % domácností je pripravených prežiť viac ako 24 hodín. Odborníci však odporúčajú mať zásoby a vybavenie minimálne na 72 hodín.
„Slováci podceňujú časové obdobie, na ktoré by mali byť ich domácnosti pripravené zvládnuť aj bez elektriny. Predpokladáme, že informovanosť a osveta v tejto téme by mnohým domácnostiam pomohla lepšie pripraviť sa na prípadné krízové situácie,“ uviedol Hanes.
Prieskum sa uskutočnil online medzi 6. a 10. augustom 2025 na vzorke 1 000 respondentov starších ako 18 rokov. Nemal konkrétneho zadávateľa a cieľom bolo zmapovať úroveň pripravenosti slovenskej populácie.
