Mesačné krátery nemusia byť len geologické jarmarky dejín. Nový prepočet naznačuje, že ukrývajú zásoby platinových kovov v hodnote presahujúcej bilión dolárov. Ak by sa to potvrdilo, ťažba na Mesiaci by zrazu dávala väčší ekonomický zmysel než lov jednotlivých asteroidov a otvorila by právne mínové pole, na ktoré dnešné pravidlá nestačia.
Tím vedený výskumníkom Jayanthom Chennamangalamom (Vancouver, Kanada) modeloval, koľko kráterov na Mesiaci vytvorili metalické asteroidy a v akom podiele niesli obchodne zaujímavé koncentrácie platinových kovov (platina, paládium, ródium, ruténium, irídium, osmium). Zo zhruba 1,3 milióna kráterov s priemerom nad kilometer im vyšlo približne 6 500 kandidátov, kde by sa mohli nachádzať rudné zvyšky s trhovým potenciálom. Hrubý odhad: viac než 1 bilión USD v kovoch, ktoré by bolo možné vyťažiť. Píše o tom aj New Scientist.
Operácie na asteroidoch brzdí vzdialenosť aj takmer nulová gravitácia. Mesiac je bližší a jeho šestina zemskej gravitácie síce stále znamená náročnú robotiku, no logistiky uľahčí veľa. Chennamangalam preto tvrdí, že mesačné krátery môžu ponúknuť viac dostupných ložísk, než koľko „dostupných“ asteroidov vieme bezpečne obslúžiť jedným letom.
Autor výskumu pripomína, že dnešná astronómia stojí najmä na daniach a rozpočtoch: „Dnes sa astronómia robí, aby nasýtila zvedavosť. Má málo praktických využití a väčšinou ju platia daňovníci, takže je závislá od vládnej politiky. Ak sa podarí zarábať na zdrojoch vo vesmíre – či už na Mesiaci, alebo na asteroidoch – súkromné firmy investujú do prieskumu Slnečnej sústavy,“ hovorí.
Právo nestíha: Čo dovoľuje Zmluva o vesmíre
Technický problém však nie je jediný. Zmluva o kozmickom priestore z roku 1967 zakazuje privlastnenie si Mesiaca a iných telies štátom, no ostáva nejasné, či sa to isté vzťahuje na ťažbu súkromníkmi a či sú asteroidy vôbec „nebeské telesá“ v tom istom zmysle. Právnička Rebecca Connolly upozorňuje na prázdne miesta: „Zmluva sa na takéto aktivity zjavne vzťahuje, ale necháva kľúčové otázky otvorené,“ vraví a menuje chýbajúce pravidlá vlastníctva vyťažených surovín, licencovanie, spravodlivé zdieľanie prínosov, environmentálne štandardy aj režim dlhodobých základní.
Pri asteroidoch sa občas argumentuje analógiou s rybolovom na otvorenom mori: lov je dovolený, hoci moria nikomu nepatria. Pri Mesiaci je však takýto prenos logiky slabší.
Artemis Accords nie sú všeliek
USA tlačia dopredu Artemis Accords – nezáväzné zásady, ktoré majú ujasniť, že komerčné využívanie zdrojov je prípustné. Dokument podpísalo 55 krajín, bez Číny a Ruska. Konsenzus veľmocí teda chýba a právna neistota pretrváva.
