Dlhodobo dominuje rebríčku najchudobnejších štátov Európy. Z pohľadu hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa a životnej úrovne ostáva Moldavsko na chvoste. Krajina je dlhodobo postihnutá politickou nestabilitou, vysokou emigráciou a závislosťou od poľnohospodárstva. Dnes, v nedeľu 28. septembra, si v parlamentných voľbách vyberá svoj ďalší osud. Bude táto krajina bývalého Sovietskeho zväzu naďalej pokračovať vo svojej ceste v ústrety členstvu v EÚ alebo sa primkne ku svojmu „veľkému bratovi“ na Východe?
Moldavsko je nenápadná republika nachádzajúca sa vo východnej Európe medzi Rumunskom a Ukrajinou so zhruba 2,3 miliónmi obyvateľov. Dlhé roky bola ako jedna zo socialistických republík súčasťou Sovietskeho zväzu a vplyv Ruska je v krajine cítiť dodnes. Úradným jazykom bola do roku 2023 moldavčina, ktorá je však takmer totožná s rumunčinou, a preto sa parlament v roku 2023 rozhodol v ústave nahradiť slovo „moldavčina“ rumunčinou.
Moldavsko má však dlhodobý problém s regiónom za riekou Dnester. Reč je o proruskej separatistickej republike Podnestersko, ktorú oficiálne neuznáva ani Rusko samo. Napriek tomu je dlhodobo v hľadáčiku Kremľa. Ide o akýsi skanzen socialistickej minulosti. V hlavnom meste Tiraspol môžete stále vidieť erby s kosákom a kladivom či ulice pomenované po Leninovi. Dôkazom ruského vplyvu je aj to, že rumunčinu tu na ulici v podstate nezapočujete. S ruštinou sa však v tejto, takmer nikým neuznanej republike, dohovoríte takmer všade.
Rozhodujúce voľby
V Moldavsku sa v nedeľu konajú parlamentné voľby. Volebné miestnosti sa otvorili o 7:00 miestneho času (6:00 SELČ) a zatvoria sa opäť o 22:00 (21:00 SELČ). Prezidentka Maia Sanduová označila tieto voľby za „najdôležitejšie“ v krajine a varovala pred ďalším priblížením sa k Moskve. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Väčšina prieskumov verejnej mienky naznačuje, že zvíťaziť môže opäť strana Strana akcie a solidarity (PAS), hoci vládu zrejme sama nezloží. Vládnuca PAS na čele so Sanduovou má parlamentnú väčšinu od roku 2021. Prieskumy však ukazujú, že PAS by mohla stratiť väčšinu, keďže opozičné strany sa zameriavajú na voličov, ktorí sú znepokojení vysokými životnými nákladmi, rastúcou chudobou a stagnujúcou ekonomikou.
Analytici uvádzajú, že vládnutie v koalícii by mohlo skomplikovať snahu PAS dostať Moldavsko do EÚ do roku 2030. „Výsledok rozhodne o tom, či upevníme našu demokraciu a vstúpime do EÚ, alebo či nás Rusko stiahne späť do šedej zóny a urobí z nás riziko pre región,“ napísala Sanduová v piatok na platforme X.
Moskva poprela obvinenia Kišiňova, že vedie v online priestore dezinformačnú kampaň a že sa snaží kupovať hlasy a vyvolávať nepokoje. Moldavská prevažne proruská opozícia zase obvinila PAS z plánovania podvodu, uvádza AFP. V predvečer volieb úrady vykonali stovky prehliadok v súvislosti s tým, čo vláda označuje za „volebnú korupciu“ a „pokusy o destabilizáciu“. V rámci toho zadržali desiatky osôb. V piatok volebná komisia vylúčila dve proruské strany z volieb pre nezrovnalosti vo financovaní, pripomenula AFP. Opozícia tieto rozhodnutia ostro kritizovala.
