Slovensko čakajú najbližšie roky ťažké mesiace. Poukazuje na to viacero faktorov a svoje stanovisko už predložila aj Národná banka Slovenska. Jednoducho, bude ťažko. Čo to ale bude znamenať v praxi?
Slovenské hospodárstvo čelí slabému rastu, ktorý podľa Národnej banky Slovenska len ťažko prekročí hranicu jedného percenta. Odborníci pritom pripomínajú, že zdravá ekonomika by sa mala hýbať na úrovni troch až štyroch percent. V nasledujúcich rokoch má byť situácia ešte horšia. Ddo roku 2026 sa očakáva rast iba okolo 0,5 %.
Za týmto negatívnym vývojom stojí viacero faktorov. Medzinárodné obchodné bariéry brzdia export, na ktorý je Slovensko výrazne odkázané. K tomu sa pridáva slabší dopyt po našich výrobkoch v zahraničí a tlak na ozdravovanie verejných financií. Aj keď sa riziko ďalšieho zvyšovania ciel zmiernilo, súčasné sadzby zostávajú stále vyššie než v predchádzajúcom období.
Ekonomické spomalenie pritom neznamená iba suché čísla na papieri. V praxi ide o realitu, ktorá zasahuje životy bežných ľudí.
Nezamestnanosť na vzostupe
Najviditeľnejším dôsledkom slabého výkonu hospodárstva bude podľa prognózy prepúšťanie. Trh práce stráca stabilitu a predpokladá sa, že do roku 2027 zmizne až 30-tisíc pracovných miest. To znamená, že nezamestnanosť stúpne zo súčasných 5,3 % na približne 6,7 %.
K stratám pracovných pozícií prispejú najmä dve okolnosti:
- plánovaná konsolidácia verejných financií,
- prirodzený úbytok pracovných miest, ktorý by nastal aj bez reforiem.
Pre mnohých to bude znamenať ťažšie hľadanie práce a neistotu, ako si udržať súčasný životný štandard. Zamestnanosť, ktorá bola ešte donedávna jednou zo silných stránok Slovenska, tak prechádza veľkou skúškou.
Náklady domácností pod rastúcim tlakom
Okrem zhoršenia situácie na trhu práce musia domácnosti počítať aj s vyššími výdavkami. Končí plošná pomoc s cenami energií a regulované tarify budú dotované len pre vybrané skupiny. To v praxi znamená, že väčšina ľudí si za elektrinu či plyn priplatí.
K tomu sa pridávajú aj vyššie dane a mierne zvýšená DPH, čo ovplyvní ceny v obchodoch. Inflácia síce klesne z 4 % na približne 3,5 %, ale pri stagnujúcich platoch sa zhorší dostupnosť základných potrieb.
Pre obyvateľov Slovenska to predstavuje konkrétne hrozby:
klesajúca kúpna sila,
vyššie účty za energie,
náročnejšie plánovanie rodinného rozpočtu.
Aj keď NBS naznačuje, že reálne príjmy by sa mohli stabilizovať v roku 2026 a mierne rásť v roku 2027, cesta k zlepšeniu bude dlhá a náročná.
Dlh a neistota
Výzvou zostáva aj rastúci verejný dlh. Hoci vláda plánuje znížiť deficit na úroveň 4,3 % HDP, dlh ako taký bude ďalej narastať. To znamená ďalšie šetriace opatrenia v budúcnosti a riziko, že bežní ľudia budú znášať ich dôsledky.
Situácia je o to zložitejšia, že predpovede nesú so sebou množstvo rizík. Ak sa podniky či domácnosti nevyrovnajú s pripravovanými zmenami, realita môže byť ešte tvrdšia, než ukazujú súčasné čísla. Slovensko tak čaká obdobie, v ktorom bude opatrnosť a schopnosť prispôsobiť sa kľúčová.
