Americký prezident Donald Trump v nedeľu naznačil možný prelom v kríze na Blízkom východe. Potvrdil to aj izraelský premiér Benjamin Netanjahu, ktorý sa s Trumpom stretne v pondelok. Trump doslova tvrdí: „všetci sa zhodli na niečom výnimočnom“. Už po rokovaniach s arabskými štátmi sa Trump vyjadril, že čoskoro bude dosiahnutá dohoda o ukončení vojny v Pásme Gazy. „Myslím, že máme dohodu o Gaze, sme k nej veľmi blízko,“ povedal Trump novinárom ešte v piatok.
Minulý týždeň americký prezident predstavil arabským a moslimským lídrom americký plán na ukončenie vojny, prepustenie rukojemníkov a zriadenie vládneho orgánu v Gaze, ktorý nebude podliehať Hamasu a bude spravovať Pásmo Gazy.
Vojna v Pásme Gazy vypukla po tom, čo palestínske militantné hnutie Hamas a ďalšie palestínske skupiny vpadli 7. októbra 2023 do južného Izraela a pripravili o život 1200 ľudí, pričom vyše 250 rukojemníkov odvliekli do Pásma Gazy. Palestínske ministerstvo zdravotníctva v nedeľu uviedlo, že počet palestínskych obetí vojny v Pásme Gazy už prekročil 66-tisíc, pričom ich takisto tvoria väčšinou civilisti.
Plán prímeria, ak prepustia rukojemníkov
Izrael pracuje s Bielym domom na novom pláne prímeria v Pásme Gazy, ktorého detaily je však stále potrebné doriešiť. Izraelský premiér Netanjahu sa dostal pod veľký medzinárodný tlak na ukončenie vojny, najmä počas pokračujúcej ofenzívy v meste Gaza. Na pondelkových rozhovoroch v Bielom dome sa očakáva, že Trump predloží nový návrh dohody. „Pracujeme na tom,“ povedal Netanjahu v USA, kde mal prejav na Valnom zhromaždení OSN. Počas jeho prejavu viacerí predstavitelia krajín odišli zo sály. „Ešte to nie je definitívne, no pracujeme s tímom prezidenta Trumpa, aj práve teraz, a dúfam, že sa nám to podarí uskutočniť,“ povedal Netanjahu.
Netanjahu však vyhlasuje, že bude pokračovať v boji, pokým nebude zničený Hamas, ktorého útok na Izrael zo 7. októbra 2023 najnovšiu vojnu vyvolal. V nedeľu však zopakoval, že Izrael zvažuje, že umožní lídrom Hamasu odísť do zahraničia, ak ukončia vojnu a prepustia všetkých rukojemníkov.
Hamas žiada zastavenie bojov
Ozbrojené krídlo palestínskeho militantného hnutia Hamas v nedeľu vyzvalo izraelskú armádu, aby dočasne pozastavila vzdušné útoky a stiahla sa z častí mesta Gaza, pretože sa snaží lokalizovať dvoch izraelských rukojemníkov. „Životy dvoch väzňov sú v reálnom ohrození a (izraelské) sily sa musia okamžite stiahnuť južne od ulice č. 8 a zastaviť letecké operácie na 24 hodín od dnes od 18.00 hodiny, aby sa umožnili pokusy o záchranu väzňov,“ napísali vo vyhlásení brigády Izzadína Kasáma.
Hnutie Hamas ale už v minulosti oznámilo, že stratilo kontakt s izraelsko-americkým rukojemníkom, ktorý bol niekoľko dní po tomto oznámení prepustený. Izraelské úrady odhadujú, že spomedzi 48 osôb stále evidovaných ako rukojemníci Hamasu v Gaze by mohlo byť nažive približne 20, zatiaľ čo zvyšní sú už pravdepodobne po smrti.
Irán stále môže vyrobiť jadrové zbrane
Izraelská vláda tvrdí, že vie, kde Irán skladuje približne 400 kilogramov uránu obohateného na úroveň takmer postačujúcu na výrobu jadrových zbraní. „Určite vieme, kde je. Máme celkom dobrú predstavu o tom, kde je,“ povedal izraelský premiér Benjamin Netanjahu. Izrael podľa neho tieto spravodajské informácie poskytol USA.
Irán mal začiatkom leta, pred ozbrojeným konfliktom s Izraelom, viac ako 400 kilogramov uránu obohateného na 60 percent čistoty, vyplýva zo správy Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE). Na výrobu nukleárnych zbraní by bolo potrebné ďalšie obohatenie na viac ako 90 percent. Irán popiera, že by sa snažil získať jadrové zbrane.
V nedeľu, takmer desať rokov po tzv. jadrovej dohode svetových veľmocí s Teheránom, boli obnovené sankcie OSN voči Iránu. Uplynula lehota na dohodu s jeho rokovacími partnermi – Britániou, Francúzskom a Nemeckom. Tieto tri európske krajiny iniciovali opätovné sankcie, keďže Irán podľa nich porušuje dohodu z roku 2015, najmä obohacovaním uránu ďaleko za úroveň potrebnú na civilné účely.
Netanjahu neodpovedal priamo na otázku, či Izrael, ktorý má podľa všetkého vlastný tajný nukleárny arzenál, plánuje tento urán zaistiť. „Musíme zachovať diplomatický a ekonomický tlak na Irán, aby bolo jasné, že nebudeme tolerovať obnovenie jeho úsilia vyrobiť jadrové bomby zacielené na zničenie mojej i vašej krajiny,“ povedal.
Popravy špiónov
Iránska justícia najmä po júnových izraelských útokoch na Irán zadržala a súdila už viacero ľudí za údajnú špionáž pre Izrael. Niekoľko z nich už odsúdila na trest smrti a popravila. Ľudskoprávna organizácia Amnesty International uvádza, že Irán doposiaľ v tomto roku vykonal viac popráv, než v ktoromkoľvek inom roku za uplynulých 15 rokov. Amnesty tvrdí, že islamská republika urobila už 1000 popráv.
Najnovšími je poprava dvoch ľudí v Iráne za údajnú špionáž v prospech Izraela. Verdikt nad oboma obžalovanými vyniesol súd v meste Karadž v súvislosti s obvineniami z kolaborovania s izraelskou tajnou službou Mosad. Obaja odsúdení sa priznali k nastraženiu výbušných zariadení s cieľom útokov z poverenia Mosadu.
