Závislosť od drog, alkoholu či online nakupovania. Napriek tomu, že závislosť sa môže u každého prejaviť v rôznom rozsahu, a tak aj rozlične ovplyvniť každodenné fungovanie, pre každý druh závislosti existuje účinná liečba.
Posledné mesiace sa u Slovákov postupne rozvíja práve závislosť od online nakupovania, pri ktorej môžu krátkodobý pozitívny dopad vystriedať dlhodobé až trvalé komplikácie, najmä v oblasti rodinných financií a nárastu dlhov. K tejto téme sa nám exkluzívne vyjadril adiktológ David Věchet, ktorý nám porozprával aj o závislostiach vo všeobecnej rovine a vysvetlil, čo sa deje v ľudskom tele počas prejavu závislosti.
Začala by som niečím, čo v spoločnosti koluje už skutočne dlhú dobu, a to, že každý človek trpí, resp. zažíva aspoň jednu závislosť. Je to pravda? Skutočne život bez nejakej formy závislosti prakticky neexistuje?
Je vhodné samotné slovo závislosť chápať ako termín, ktorý môže mať rôzne významy. Vždy záleží od kontextu. Život so sebou prináša množstvo javov, od ktorých sme do istej miery závislí, respektíve by bez nich život pravdepodobne neexistoval, minimálne nie v takej podobe, ako ho poznáme. Existuje určitý druh ekonomickej závislosti alebo energetickej závislosti. Potom možno povedať, že sme zrejme všetci závislí od fotosyntézy, cirkadiánneho rytmu, hydratácie. Ak budeme striktne vnímať závislosť vo vzťahu k vzorcom správania, ktoré opakujeme a ktoré majú pre nás krátkodobo pozitívny dôsledok, avšak dlhodobo vedú skôr k nechceným škodám, je vhodné povedať, že nie každé užitie či užívanie návykových látok alebo iné nelátkové návykové správanie je vždy závislosťou.
A aké závislosti môžeme spomenúť?
Diagnostické kritériá sú rôzne a súvisia s farmakologickými účinkami, neurobiologickou adaptáciou, sociálnym fungovaním, poškodením zdravia na rôznych úrovniach a pod. Kombinácia symptómov potom môže tvoriť tzv. syndróm závislosti. Človek je od prírody nastavený tak, aby opakoval správanie, ktoré mu prináša odmenu, slasť, uspokojenie, počnúc jedlom, bezpečím, pochvalou, sexom. Toto neurobiologické nastavenie však môže súvisieť aj s užívaním rôznych substancií či venovaním sa činnostiam ako hazardné hry (gambling), sledovanie pornografie, hraním hier (gaming), nakupovaním (shopping). Problém spočíva v odlišnom množstve vyplaveného dopamínu pri „aplikácii“ závislostných činností či substancií.
Ako to funguje v praxi? Ak by ste sa na to mali pozrieť komplexne, je liečba závislosti vždy nevyhnutná?
Človek môže vo svojich návykových vzorcoch pokračovať, môže ich zmierňovať, meniť frekvenciu aj množstvo užitej látky, vsadených peňazí. Napriek tomu je zmena určite vhodná. Fázy takejto zmeny sú rôzne. Prvá fáza zmeny (ak vynecháme samotné užívanie) je zvažovanie zmeny. Ide o uvedomovanie si negatívnych dôsledkov užívania, rovnako ako hľadanie výhod budúcej abstinencie. Takéto zvažovanie potom môže uľahčiť rozhodovací proces a tu možno pracovať s hľadaním vhodnej intervencie. Toto párovanie potrieb porovnáva ponuku intervencií a potreby pacienta. Potom môže nasledovať samotná akcia, teda vstup do liečby, prestávanie s užívaním a pod. Zmena však následne vyžaduje isté doliečovanie – udržiavanie, ktoré ideálne prináša prevenciu relapsu a dosiahnutie trvalej zmeny. Mnoho užívateľov návykových látok ich prestalo užívať bez odbornej pomoci, takže v tomto ohľade odbornú pomoc nepotrebovali. Ide o zaujímavý fenomén, ktorý si zaslúži obdiv aj skúmanie.
Vieme, že existujú rôzne formy závislosti …
Ľudia majú často tendenciu hovoriť o fyzickej a psychickej závislosti, pričom tá fyzická je podľa nich taká závislosť, ktorá so sebou prináša nepriaznivé abstinenčné príznaky – abstinenčný stav so silnými príznakmi odvykania (nevoľnosti, tras, napätie a pod.). Takéto abstinenčné stavy sú vždy nepríjemné, no nie pri každej substancii sú život ohrozujúce. Najnebezpečnejšie sú tieto stavy pri alkohole, benzodiazepínoch a hypnotikách, kde môžu byť dokonca život ohrozujúce. Známe sú abstinenčné príznaky pri užívaní opioidov, ktoré sú síce veľmi nepríjemné, ale nie život ohrozujúce. Typická je aj nervozita a stres pri užívaní stimulancií alebo tabaku. Opäť ide o nepríjemné stavy, ale tiež nie život ohrozujúce. Napriek tomu to vždy súvisí aj s bažením (cravingom), a preto možno hovoriť o telesnej (fyziologickej) stránke závislosti.
Ako taká závislosť vlastne začína a ako graduje?
Pravdepodobne začína zraniteľnosťou jednotlivca a súvisí s existenciou systému odmien v našom mozgu a s postupnou adaptáciou na užívanie látky alebo na závislostný proces. Súvisí aj s prostredím, v ktorom sa užívateľ nachádza, a tiež s typickými návykovými látkami a procesmi, ktoré sú s daným prostredím spojené.
Čo sa týka jednotlivých štádií, môžeme rozlišovať:
- experimentálne užívanie,
- samoliečbu/instrumentalizáciu,
- rekreačné užívanie,
- a tiež škodlivé až závislostné užívanie.
A ako je to s prvými negatívnymi dôsledkami?
Je rozdiel medzi prvotnou aplikáciou či dobrovoľným užívaním, ktoré je sprevádzané kontrolou a nenesie výrazné negatívne dôsledky – užívateľ sa na ďalšie užitie dokonca teší. Následne možno hovoriť o škodlivejšej forme užívania, kde sa u užívateľa objavujú náznaky oslabenej kontroly. Užíva, aj keď pôvodne nechcel, užíva viac než plánoval, a má prvé problémy s tým prestať. V tomto štádiu už často pociťuje negatívne dôsledky, zhoršenú náladu počas detoxikácie, býva podráždený a v zmysle anticipácie ďalšieho užitia už môže po látke intenzívne túžiť.
Má vôbec závislosť aj nejaké konečné štádium?
Finálne štádium často prináša obsedantné premýšľanie o užití, vedúce ku kompulzívnemu zháňaniu látky, prostriedkov na jej nákup, a kompulzívnemu užívaniu. Tu už môže situácia dosiahnuť tak nepriaznivé rozmery, že takmer všetky aktivity súvisia s drogou a jej užívaním. Napríklad v Sananime (česká nezisková organizácia, ktorá pomáha ľuďom so závislosťou prostredníctvom komplexného systému služieb) popisujú fungovanie osôb na otvorenej drogovej scéne v Prahe ako tzv. 3-D systém – zháňať peniaze na drogu, zháňať drogu a aplikovať drogu. Samostatnou kapitolou sú potom toxické psychózy, u nás často spojené s užívaním metamfetamínu, pri ktorých užívateľ prežíva nepríjemné psychické stavy ako počas intoxikácie, tak počas abstinencie.
Konečné štádium môže byť potom smrť, a to z rôznych príčin:
- následkom predávkovania,
- nehody pod vplyvom,
- samovraždy počas toxickej psychózy,
- alebo následkom somatických ochorení súvisiacich s užívaním.
Rovnako sa môžu vyskytnúť nevratné poškodenia mozgu, ktoré môžu viesť až k demencii a podobným vážnym stavom.
Ako dokážeme rozpoznať vážnosť závislosti? Čo nám rozhodne napovie, že je na čase poradiť sa s odborníkom a podstúpiť liečbu?
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
