Obyvateľov miest a obcí ohrozuje nebezpečný plyn, ktorý spôsobuje rakovinu. V rámci viacerých miest Slovenska prebehne meranie.
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) spúšťa v súčinnosti s Univerzitou Komenského v Bratislave a Ligou proti rakovine pilotný projekt plošného merania karcinogénneho radónu.
Najčastejšia príčina vzniku rakoviny
Zamerať sa chcú v prvom rade na školské a predškolské zariadenia, ale aj domovy sociálnych služieb, následne tiež aj na mestské byty či mestské priestory. Týka sa to priestorov na prízemí, v suterénoch či pivniciach.
„Začíname s cieleným meraním. Práve tým, že budeme mať presné merania zaznamenané a vyhodnotené, budeme vedieť, akým opatreniami sa budeme ďalej riadiť preto, aby sme eliminovali zvýšenú koncentráciu radónu v ovzduší,“ skonštatoval predseda ZMOS Jozef Božik na pondelkovom brífingu.
Touto iniciatívou reagujú na legislatívu, ktorá bola na Slovensku prijatá v roku 2018. Nie je to len o samotnom meraní, ale aj o osvete medzi ľuďmi, keďže sa o tejto téme zatiaľ veľa nehovorí.
Podľa zistení Svetovej zdravotníckej organizácie je vplyv radónu druhým najväčším rizikovým faktorom pre vznik rakoviny pľúc. Niektoré regióny Slovenska sú zasiahnuté do takej miery, že je tam výrazne vyššia šanca na vznik onkologického ochorenia.
Cieľom je zmapovať situáciu a v horizonte niekoľkých rokov prispieť k tomu, aby sa aj monitorovaním radónu a elimináciou jeho vplyvu zabránilo narastaniu onkologických alebo rakovinových ochorení.
V nevetraných priestoroch môže dosiahnuť vysoké koncentrácie
Radón vzniká z rádioaktívneho rozpadu uránu a rádia v horninách a pôde. Radón sa následne mení na olovo a polónium, pričom všetko sú to karcinogénne prvky, ktoré spôsobujú rakovinové ochorenie. Radón je plyn, ktorý človek nevidí, ani necíti.
Radón sa z podzemia dostáva nahor prasklinami v podlahách, dlažbách, netesnými šachtami, cez kúpeľňu či inak preniká zo zeme aj do uzatvorených priestorov, dodáva portál regiony.zoznam.sk. Produkty premeny sa viažu sa na aerosólové a prachové častice, pripevňuje sa rovnako aj na povrchy stien či nábytku.
„Po vdýchnutí sa zachytávajú na dýchacích cestách a ožarujú bunky pľúcneho tkaniva. Dochádza k poškodzovaniu buniek, ich DNA, čo môže viesť až k rakovine pľúc,” upozorňuje Monika Müllerová z vedeckého tímu Radiačnej environmentálnej fyziky Univerzity Komenského. Rizikovou je aj voda zo studne, a to nielen pri konzumácii, ale aj keď sa používa na kúpanie.
Nebezpečenstvo taktiež predstavuje pre prízemné a pivničné priestory, pre vyššie pochodia nebezpečenstvom nie je. V príbytkoch, keď sa nevetrá, najmä počas zimných mesiacov alebo chladnejších jesenných a jarných, spôsobuje to, že sa viaže v krvi a môže spôsobiť rakovinu pľúc.
„Tým, že je dom menej vetraný, dokáže sa tam akumulovať a niekedy dokáže dosiahnuť veľmi vysoké koncentrácie. Čím je koncentrácia vyššia a doba pobytu v takomto pobytovom priestore väčšia, tým sa zvyšuje riziko vzniku rakoviny pľúc,“ priblížila Monika Müllerová z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK s tým, že základom je vetranie a ak nepomáha, prichádzajú na rad rôzne stavebné úpravy vrátane natiahnutia hydroizolačných či protiradónových fólií.
Zapojiť sa do projektu môžu samosprávy, ale aj samotní obyvatelia, ktorí sa v prípade záujmu môžu obrátiť buď na primátora či starostu, alebo priamo na ZMOS.
Združenie vysoké náklady v súvislosti s meracími zariadeniami a detekciou nepredpokladá, vie si však predstaviť finančnú pomoc zo strany štátu formou grantu či prostredníctvom eurofondov v prípade potrebných stavebných úprav.
