Najnovšia správa medzinárodného vedeckého tímu prináša znepokojivé zistenia – okysľovanie svetových oceánov dosiahlo úroveň, ktorú experti označujú za prekročenie tzv. planetárnej hranice. Tento jav sa tak zaradil medzi sedem procesov, pri ktorých už ľudstvo prekročilo bezpečné limity pre život na Zemi.
Odborníci upozorňujú, že ide o vážny signál ohrozenia jedného z najdôležitejších ekosystémov planéty. Oceány sú kľúčové pre reguláciu klímy aj pre potravinovú bezpečnosť. Ak sa ich chemická rovnováha naruší, dôsledky zasiahnu nielen morské živočíchy, ale aj ľudí. Informuje o tom portál iMeteo.
Prečo sú oceány čoraz kyslejšie?
Hlavným vinníkom je nadmerná produkcia oxidu uhličitého zo spaľovania fosílnych palív. Oceány pohlcujú približne štvrtinu ľudských emisií CO₂, no tento plyn reaguje s vodou a vytvára kyselinu uhličitú. Výsledkom je pokles pH morskej vody a zmena chemických podmienok, ktoré sú pre mnohé organizmy životne dôležité.
Najviac sú ohrozené drobné tvory ako mušle či koraly, ktoré tvoria základ morského potravinového reťazca. „Ak sa ich zdravie naruší, následky pocítia ryby aj ikonické morské cicavce,“ vysvetľuje Albert Norström zo Štokholmskej univerzity. Podľa neho ide o „kaskádový efekt, ktorý môže zasiahnuť celý morský ekosystém a napokon aj potravinovú bezpečnosť ľudí.“
Planétu drží nad vodou už len ozón a aerosóly
Koncept planetárnych hraníc definuje deväť kľúčových procesov, ktoré udržiavajú život na Zemi v bezpečných medziach. Vedci teraz potvrdili, že ľudstvo prekročilo sedem z nich – od klimatických zmien, cez stratu biodiverzity až po okysľovanie oceánov.
V bezpečí zatiaľ zostávajú len dve hranice: stav ozónovej vrstvy a znečistenie ovzdušia aerosólmi. Ozónová vrstva sa vďaka Montrealskému protokolu postupne zotavuje a aerosóly síce predstavujú problém v niektorých regiónoch, globálne však hranicu ešte neprekročili. Vedci v tom vidia dôkaz, že medzinárodná spolupráca dokáže priniesť výsledky.
Čo môže okysľovanie spôsobiť?
Podľa nových hodnotení je už 40 % povrchových vôd a až 60 % vôd do hĺbky 200 metrov prekyslených nad bezpečný limit.
Tento stav priamo ohrozuje koralové útesy, rybolov a celé potravinové reťazce. Navyše, ak sa kyslosť bude ďalej zvyšovať, oceány môžu stratiť schopnosť pohlcovať oxid uhličitý z atmosféry. Jeden z hlavných stabilizačných mechanizmov klímy by sa tak mohol zmeniť na zdroj ďalšej nestability – s vážnymi dôsledkami pre oceány aj pre celú planétu.
