Politici v Európskej únii majú rôzne systémy odmeňovania, ktoré sú spravidla naviazané na platy verejných činiteľov, štátnych úradníkov alebo priemernú mzdu v krajine. Porovnali sme základné platy poslancov bez príplatkov a náhrad s priemernými mzdami v jednotlivých štátoch na základe dát z roku 2023. Rebríček ukazuje prekvapivé rozdiely – od Bulharska až po Taliansko.
Debata o platoch politikov patrí k najcitlivejším témam naprieč Európou. Verejnosť často sleduje, ako veľmi sa odmeňovanie volených zástupcov odlišuje od priemerných zárobkov občanov. Kým niektoré štáty viažu platy poslancov na vývoj priemernej mzdy či minimálnej mzdy, inde sú pevne stanovené zákonom alebo sa odvíjajú od platových tabuliek vo verejnej správe, uviedol portál e15.cz. Vďaka tomu sa v rámci Európskej únie vytvára široké spektrum rozdielov, ktoré ukazujú nielen ekonomickú situáciu krajín, ale aj prístup k odmeňovaniu politických elít.
Taliansko: Najvyššie platy v Únii
Na čele rebríčka stojí Taliansko, kde poslanci poberajú základný ročný plat 125 220 eur. Priemerná mzda v krajine dosahuje 32 749 eur, čo znamená, že zákonodarcovia majú plat až 3,8-násobok bežného príjmu. Základná suma je presne určená zákonom a nevalorizuje sa. K nej sa však pridávajú bonusy za parlamentné funkcie a rôzne náhrady, ktoré sa pravidelne upravujú. Špecifickým pravidlom v Taliansku je, že poslanci prichádzajú o časť náhrad v prípade neúčasti na hlasovaniach.
Grécko a Bulharsko: Viac než trojnásobok priemernej mzdy
V Grécku si zákonodarcovia prilepšia na 61 620 eur ročne, zatiaľ čo priemerný plat je 17 013 eur. Poslanecké odmeny sa odvíjajú od tabuliek pre najvyšších štátnych úradníkov, dopĺňajú ich príplatky za funkcie a náhrady.
Bulharský systém je pevne naviazaný na mzdy vo verejnom sektore. Poslanec dostáva trojnásobok priemernej mzdy, čo v roku 2023 predstavovalo 41 675 eur oproti priemeru 13 503 eur. Aj tu sa k základnému platu pripočítavajú funkčné bonusy a náhrady.
Maďarsko a Rumunsko: Plat blízko trojnásobku priemeru
Maďarskí poslanci zarobia 48 276 eur, čo je 2,9-násobok priemerného platu 16 895 eur. Odmeny sú priamo naviazané na vývoj priemerných miezd v krajine.
Rumunský model sa zas odvíja od minimálnej mzdy, ktorá sa násobí zákonom stanoveným koeficientom. Radoví poslanci dostávajú 45 377 eur ročne, čo je 2,6-násobok priemerného príjmu 17 739 eur.
Nemecko, Rakúsko a Estónsko: Stabilné príjmy zo zákona
Nemeckí poslanci Spolkového snemu majú základ 125 146 eur, čo je 2,5-násobok priemernej mzdy 50 998 eur. Plat určuje zákon o odmeňovaní a dopĺňajú ho náhrady na výkon mandátu.
V Rakúsku dostávajú zákonodarcovia 138 216 eur, pričom priemerná mzda je 54 508 eur. Platy sa odvíjajú od vývoja v národnom hospodárstve a každoročne sa valorizujú.
Estónsko stanovuje platy poslancov podľa špeciálneho indexu kombinujúceho rast cien a príjmy zo sociálneho poistenia. V roku 2023 bol základný plat 62 902 eur, čo je 2,5-násobok priemernej mzdy 24 899 eur.
Portugalsko, Česko a Lotyšsko: Podobný systém odmeňovania
Portugalskí poslanci si ročne prídu na 52 903 eur, teda 2,3-násobok priemernej mzdy 22 933 eur. Plat je naviazaný na tabuľky pre vyšších štátnych úradníkov.
Česko má veľmi podobný model – základný plat poslanca je 51 118 eur, čo je 2,2-násobok priemernej mzdy 23 454 eur. Navyše zákon definuje aj platy sudcov a ďalších funkcionárov. Okrem základnej mzdy majú poslanci k dispozícii náhrady a príplatky za funkcie.
V Lotyšsku dosahuje základný príjem poslanca 47 772 eur, čo je 2,1-násobok priemerného platu 22 923 eur. Výška odmeny sa každý rok automaticky prepočítava podľa ekonomického vývoja.
Holandsko: Európsky nadštandard
Osobitnú kapitolu tvorí Holandsko. Poslanci tu berú 106 679 eur ročne, čo je 2,6-násobok priemernej mzdy 41 520 eur. Plat je naviazaný na tabuľky pre najvyššie funkcie vo verejnom sektore a pravidelne sa valorizuje. Okrem toho poslanci dostávajú aj funkčné bonusy a náhrady.
Porovnanie ukazuje, že hoci väčšina európskych štátov používa podobný princíp – odmeňovanie viazané na priemerné mzdy či tabuľky verejnej správy – rozdiely v absolútnych číslach sú výrazné. Zatiaľ čo v Taliansku si poslanec zarobí takmer štyrikrát viac ako bežný zamestnanec, v Lotyšsku alebo Česku je tento násobok podstatne nižší.
