Európske nebo sa v posledných mesiacoch čoraz častejšie stáva terčom neznámych dronov. Incidenty sa neobmedzujú len na prihraničné oblasti s Ruskom, ale zasiahli už najmenej desať krajín. Niektoré z nich museli dočasne uzatvoriť letiská, iné dokonca zvažovali vyhlásenie poplachu podľa článku 4 NATO. Ktoré štáty zaznamenali podozrivé lety a aké opatrenia prijali?
Za posledné tri mesiace hlásili dronové incidenty podľa Euronews Litva, Lotyšsko, Poľsko, Rumunsko, Estónsko, Dánsko, Nórsko, Nemecko a Francúzsko. Situácia je natoľko vážna, že Európska únia spustila iniciatívu tzv. „dronovej steny“ na východnej hranici s Ruskom. NATO zároveň zvýšilo svoju pripravenosť v Pobaltsku.
Litva a Lotyšsko: hraničné priestory pod tlakom
Litva hlásila viacero prípadov vstupu ruských dronov do svojho vzdušného priestoru. Najvážnejší z nich sa odohral 28. júla, keď stroj prenikol z Ruska na jej územie a neskôr bol nájdený v cvičisku s výbušninami. Ministerka obrany Dovilė Sakalienė uviedla, že dron mal pôvodne smerovať na Ukrajinu. Už skôr, 10. júla, sa odohral podobný incident. Litva požiadala NATO o okamžité posilnenie protivzdušnej obrany.
Lotyšsko sa muselo vyrovnať s prípadom 8. septembra, keď sa dron z bieloruského vzdušného priestoru zrútil na jeho území. Prezident Edgars Rinkēvičs potvrdil, že vláda spolupracuje s partnermi v Aliancii a pripravuje dôkladné vyšetrovanie.
Poľsko: priama konfrontácia s ruskými dronmi
Poľsko sa stalo dejiskom najvážnejšieho incidentu 9. septembra, keď cez jeho hranice preniklo najmenej 19 ruských dronov. Armáda ich označila za akt agresie a všetky zostrelila. Išlo o prvý prípad, keď Varšava priamo zasiahla proti ruským zariadeniam od začiatku vojny na Ukrajine.
O niekoľko dní neskôr Poľsko preventívne nasadilo spojenecké lietadlá kvôli útokom v susednej Ukrajine. V polovici septembra navyše dron preletel ponad prezidentský palác vo Varšave a musel byť zneškodnený štátnou ochrankou. Polícia krátko nato zadržala 17-ročnú Bielorusku a 21-ročného Ukrajinca podozrivých z ilegálneho lietania s dronmi nad vládnymi budovami.
Rumunsko: nové právomoci a ďalšie incidenty
Rumunský vzdušný priestor bol narušený 8. septembra počas nočného ruského útoku na Ukrajinu. Krajina okamžite vyslala stíhačky F-16 a vydala ostré vyhlásenie odsudzujúce útoky na civilnú infraštruktúru. Ďalší prípad nasledoval 13. septembra, keď ministerstvo obrany identifikovalo ruský dron typu Geran (Shahed 136) pri hranici s Ukrajinou. Na radaroch zmizol pred obcou Chilia Veche, bez toho, aby ohrozil obývané oblasti.
Nový zákon umožňuje rumunským silám takéto stroje zostreliť, tentoraz však k tomu nedošlo.
Dánsko a Nórsko: útoky na letiská a vojenské základne
V závere septembra otriasla Dánskom séria koordinovaných dronových preletov nad piatimi letiskami vrátane Kodane a Aalborgu. Niektoré letiská museli byť na hodiny uzatvorené. Podobný prípad sa odohral aj v Nórsku, kde bol 23. septembra na tri hodiny uzavretý vzdušný priestor nad Oslo.
Dánske úrady zvažovali vyvolanie konzultácií NATO podľa článku 4, pretože šlo o hybridný útok pri kritickej infraštruktúre. O niekoľko dní neskôr tamojšie ministerstvo obrany zaznamenalo ďalšie drony nad vojenskými základňami vrátane leteckej základne Skrydstrup.
Na summit EÚ v Kodani vláda preventívne zakázala všetky civilné lety dronov. Protiopatrenia podporili aj Nemecko a Švédsko, ktoré zapožičali špeciálne anti-dronové technológie.
Francúzsko: narušená bezpečnosť vojenského priestoru
V noci z 22. septembra zaznamenali francúzske úrady neidentifikované drony nad vojenskou základňou Mourmelon-le-Grand. Táto lokalita je významná tým, že v nej sídli 501. tankový pluk, ktorý cvičil ukrajinských vojakov. Miestne médiá uviedli, že stroje nepatrili armáde a nešlo o malé komerčné drony. Bezpečnostné opatrenia na základni sa okamžite sprísnili a začalo sa vyšetrovanie.
Nemecko: zvýšená obrana na severe
Na severe Nemecka, v spolkovej krajine Šlezvicko-Holštajnsko, spozorovali 26. septembra viaceré drony. Ministerka vnútra Sabine Sütterlin-Waack oznámila, že polícia posilnila prostriedky na ochranu vzdušného priestoru.
Podľa nemeckej leteckej navigačnej služby DFS bolo len tento rok zdokumentovaných 144 prípadov preletu dronov, pričom väčšina sa odohrala v okolí letísk. Nie je však jasné, či slúžili na špionáž, alebo išlo o iné účely.
Narastajúci počet incidentov ukazuje, že dronová hrozba v Európe je čoraz reálnejšia. Krajiny reagujú kombináciou sprísnených opatrení, moderných technológií a medzinárodnej spolupráce. Zatiaľ však nie je jasné, kto presne stojí za koordinovanými útokmi – no podozrenia voči Rusku znejú čoraz hlasnejšie.
