Nebol by to František Mikloško, keby sa nepostavil väčšine či straníckej disciplíne. Svojou zásadovosťou prekvapil aj pri zmene Ústavy SR.
František Mikloško je vnímaný ako politik, ktorý nikdy nemal problém postaviť sa väčšine, no zároveň tým často otváral diskusiu aj o vlastnej motivácii.
- Je to jeho dlhodobý životný postoj, alebo len politická póza?
- Čo mu prinieslo rebelovanie voči strane, ktorá mu otvorila dvere do veľkej politiky, umožnila stať sa predsedom Slovenskej národnej rady či prezidentským kandidátom?
V Téme s Petrom Bielikom na tieto otázky odpovie priamo František Mikloško. Sledujte reláciu už dnes 1. októbra o 19:40 h na Kanal 1 a o 20:30 h na iStream.sk.
Kto je František Mikloško
František Mikloško sa narodil 2. júna 1947. V rokoch 1971 až 1983 pôsobil v Ústave technickej kybernetiky SAV v oblasti numerickej matematiky. Pred rokom 1989 bol aktívny v disente a v tzv. Tajnej cirkvi. Patrí medzi organizátorov známeho Bratislavského Veľkého piatku. Počas Nežnej revolúcie sa stal členom Koordinačného výboru Verejnosti proti násiliu.
Od roku 1990 zastával poslanecký mandát v Slovenskej národnej rade a neskôr v Národnej rade SR. V rokoch 1990 – 1992 bol predsedom Slovenskej národnej rady a v roku 1992 sa pridal ku Kresťanskodemokratickému hnutiu.
V roku 2008 spolu s Vladimírom Palkom, Rudolfom Bauerom a Pavlom Minárikom odišiel z KDH a založil novú politickú stranu Konzervatívni demokrati Slovenska. Niekoľkokrát sa pokúšal aj o prezidentský post – kandidoval v rokoch 2004, 2009 a 2019, no ani jeden z pokusov nebol úspešný.
Jeho prezidentský program staval na vízii Slovenska ako slušnej, kultúrnej a vzdelanej krajiny. Zdôrazňoval potrebu otvorenej diskusie o digitalizácii, klimatických zmenách či migrácii. Hlásil sa k hodnotám kresťanstva a k príslušnosti Slovenska k západnému svetu.
Pred predčasnými parlamentnými voľbami v roku 2023 sa rozhodol pre návrat do politiky a opäť sa stal súčasťou kandidačnej listiny KDH.
