Dánska vláda reaguje na opakované incidenty s neidentifikovanými dronmi a rastúce obavy zo sabotáží v krajine. Strategická infraštruktúra, najmä v energetickom sektore, je teraz pod prísnejším dohľadom a prístup k citlivým zariadeniam je obmedzený.
Incidenty s dronmi zaznamenali nad letiskami v Kodani a Aalborgu, ako aj nad vojenskými objektmi. Posledný prípad sa udial v noci zo soboty na nedeľu, čo vyvolalo v Kodaňskej vláde okamžitú reakciu. Informuje o tom portál Topky.
Oranžový stupeň ohrozenia
Dánsko vyhlásilo oranžový stupeň pohotovosti pre energetický sektor, štvrtý zo štyroch možných v päťstupňovej škále varovania. „Nejde o reakciu na konkrétne riziko prerušenia dodávok energie. Rozhodnutie vychádza zo všeobecného hodnotenia situácie,“ vysvetlil minister pre energetiku a klímu Lars Aagaard.
V praxi to znamená dôkladnejší dohľad nad strategickou infraštruktúrou a obmedzený prístup k citlivým objektom, ktoré sú kľúčové pre chod energetického sektora.
Historická paralela: Nord Stream
Oranžový stupeň varovania bol naposledy vyhlásený v septembri 2022 po explóziách plynovodov Nord Stream pri ostrove Bornholm. Dánsky systém varovania pozostáva z piatich úrovní: biela (normálna situácia), zelená (nízke riziko), žltá (stredné riziko), oranžová (vysoké riziko) a červená (extrémne riziko).
Hybridné útoky a bezpečnostné opatrenia
Premiérka Mette Frederiksenová označila incidenty s dronmi za „hybridné útoky“. Vláda posilnila bezpečnostné opatrenia najmä v súvislosti s dvoma summitmi, ktoré sa konali v Kodani počas dánskeho predsedníctva v EÚ.
„Opakovane konzultujem situáciu s premiérkou Dánska. Nevylučuje sa ani ruská provokácia,“ uviedol poľský premiér Donald Tusk.
Ukrajina čelila masívnym útokom. Poľsko na východe uzavrelo vzdušný priestor
Ukrajina v nedeľu (28.9.) uviedla, že pri rozsiahlych nočných leteckých útokoch Ruska sa zranilo najmenej deväť ľudí. Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha tvrdí, že na jej územie bolo vypálených „stovky dronov a rakiet“, píše TASR podľa správ agentúr Reuters a AFP.
„Útoky zničili obytné budovy a spôsobili civilné obete,“ napísal Sybiha na sociálnej sieti X a dodal, že Ukrajina „musí maximalizovať náklady ďalšej eskalácie pre Rusko“. Podľa nezávislých pozorovateľov boli nočné údery jednými z najrozsiahlejších od začiatku vojny, napísala agentúra Reuters.
Poplašné sirény sa rozozvučali v Kyjevskej oblasti. Primátor Kyjeva Vitalij Kličko vyhlásil, že hlavné mesto je pod „masívnym“ útokom a ľudí vyzval, aby zostali v úkrytoch. „Celkovo je päť zranených,“ napísal na sociálnej sieti Telegram. Ďalších štyroch ruské útoky zranili v Záporožskej oblasti. „Opäť boli zasiahnuté obytné budovy a infraštruktúra. Opäť ide o vojnu proti civilistom,“ uviedol šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak.
Susedia uzavreli vzdušný priestor
Poľsko v nedeľu nadránom uzavrelo svoj vzdušný priestor v okolí miest Lublin a Rzeszów z dôvodu „neplánovanej vojenskej činnosti súvisiacej so zabezpečením štátnej bezpečnosti“, uviedla služba Flightradar24. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a Reuters.
Preventívne opatrenie malo podľa armády platiť najmenej do 6:00. Poľské ozbrojené sily prostredníctvom sociálnej siete X oznámili, že ich lietadlá museli vzlietnuť v záujme zaistenia bezpečnosti vzdušného priestoru po tom, čo Rusko útočilo na Ukrajinu. Pozemné systémy protivzdušnej obrany boli uviedé do stavu vysokej pohotovosti.
„V súvislosti s činnosťou diaľkového letectva Ruskej federácie, ktoré vykonáva útoky na území Ukrajiny, začali v našom vzdušnom priestore operovať poľské a spojenecké lietadlá,“ napísala armáda a dodala, že opatrenie je preventívne a je zamerané na zabezpečenie vzdušného priestoru a ochranu občanov. Z údajov ukrajinského letectva vyplýva, že od 5:00 boli po celej krajine vyhlásené poplachy pred leteckými útokmi.
