Spánok je základná biologická potreba, no často je podceňovaný. Hoci si počas života ľahneme spať tisícky ráz a spánkom strávime až tretinu nášho času, nejde o stratené hodiny. V noci sa organizmus regeneruje, mozog spracúva informácie a zároveň sa chráni pred dlhodobými poškodeniami.
Ak je však spánok narušený, mozog si to časom vyberie – nenápadne, ale citeľne. Píše o tom portál Science Alert.
Dáta z viac než 27-tisíc MRI skenov
Medzinárodný tím vedcov, medzi nimi aj Abigail Dove z The Conversation, analyzoval spánkové návyky a detailné mozgové snímky vyše 27 000 dospelých Britov vo veku od 40 do 70 rokov. Výsledok je jasný: u ľudí, ktorí mali slabú kvalitu spánku, bol mozog starší, než by zodpovedalo ich skutočnému veku.
„Naše zistenia ukazujú, že rozdiel medzi chronologickým a mozgovým vekom môže byť merateľný a že spánok je v tomto procese kľúčovým faktorom,“ uvádzajú autori štúdie.
Ako sa meria vek mozgu?
Chronologické roky plynú každému rovnako, no mozog nestarne u všetkých rovnakým tempom. S využitím pokročilých MRI zobrazovacích technológií a umelej inteligencie možno odhadnúť tzv. mozgový vek. Berú sa pritom do úvahy tisícky detailov: stenčenie kôry, strata nervového tkaniva, či poškodenie cievnych štruktúr.
Vedci najskôr natrénovali model strojového učenia na skenoch zdravých ľudí bez vážnych diagnóz, kde sa predpokladá, že mozog bude zodpovedať kalendárnemu veku. Následne rovnaký model aplikovali na všetkých účastníkov.
Výsledky ukázali, že ak bol mozgový vek vyšší než reálny, išlo o známku odchýlky od zdravého starnutia. Takéto zrýchlené starnutie sa spája s rýchlejším úpadkom pamäti, vyšším rizikom demencie a dokonca i so skrátenou dĺžkou života.
Päť znakov spánkového zdravia
Kvalita spánku sa nedá zmerať jednou veličinou, preto sa výskumníci zamerali na päť parametrov, ktoré účastníci sami uviedli:
- či sú skôr ranné vtáčatá alebo nočné sovy,
- koľko hodín spia (optimálnych je 7–8),
- či ich trápi nespavosť,
- či chrápu,
- a či pociťujú nadmernú dennú únavu.
Podľa toho vytvorili tzv. index spánkového zdravia. Štyri až päť „zdravých“ parametrov znamenalo dobrý profil, dve až tri stredný a len nula či jeden predstavovali zlý profil.
Čím nižšie skóre, tým starší mozog. Rozdiel medzi mozgovým a skutočným vekom sa pri každom zníženom bode zväčšil asi o šesť mesiacov. Pri najhoršom profile bol mozog priemerne o rok starší, než zodpovedalo veku účastníka. Naopak, u tých, ktorí spali zdravo, sa žiadny rozdiel neukázal.
Najsilnejší negatívny efekt mali dva faktory: neskorý chronotyp a nevhodná dĺžka spánku.
Prečo aj malý rozdiel znamená veľa
Rok navyše možno nevyzerá dramaticky, no v oblasti neurológie má veľký význam. Malé zrýchlenie starnutia sa kumuluje a zvyšuje pravdepodobnosť problémov v budúcnosti.
Dobrou správou je, že spánok je do veľkej miery ovplyvniteľný. Pravidelný režim, obmedzenie kofeínu a alkoholu, vypnutie obrazoviek pred spaním či tmavá a tichá spálňa – to sú praktické kroky, ktoré môžu mozog chrániť.
Čo sa deje v mozgu pri zlom spánku?
Jedno z vysvetlení sa týka zápalu. Poruchy spánku zvyšujú hladiny zápalových biomarkerov v tele. Tie poškodzujú cievy, podporujú tvorbu toxických proteínov a zrýchľujú odumieranie mozgových buniek.
Krvné vzorky od účastníkov ukázali, že práve zápal dokázal vysvetliť asi 10 % súvisu medzi spánkom a starnutím mozgu.
Ďalším možným mechanizmom je glymfatický systém – prirodzená „čistiaca sieť“ mozgu, ktorá sa aktivuje počas spánku a odstraňuje odpadové látky. Ak sa spánok skracuje alebo prerušuje, systém je menej účinný a škodliviny zostávajú v mozgu.
Zlý spánok zároveň zvyšuje pravdepodobnosť cukrovky 2. typu, obezity či srdcovo-cievnych ochorení – všetkých stavov, ktoré mozog poškodzujú.
Posolstvo pre každého
Štúdia patrí k najrozsiahlejším v tejto oblasti: veľký počet účastníkov, detailné MRI dáta a komplexné hodnotenie spánku robia jej závery presvedčivými.
Kým staršia literatúra spájala poruchy spánku najmä s demenciou alebo kognitívnym úpadkom, nový výskum dokazuje, že spánok sa odráža priamo na merateľnom vzhľade mozgu.
Starnutie sa nedá zastaviť, no tempo, akým k nemu dochádza, ovplyvniť môžeme. A kľúčom je aj obyčajný spánok. Ako hovoria vedci: ak chceme udržať mozog zdravý čo najdlhšie, spánok musí byť prioritou.
