Podľa najnovších zistení agentúry NMS Market Research Slovakia má približne tretina obyvateľov Slovenska sklony veriť rôznym alternatívnym alebo konšpiračným tvrdeniam. Výskum odhalil, že Slováci patria medzi národy, ktoré sú voči dezinformáciám mimoriadne náchylné.
Respondenti v prieskume hodnotili osem rozšírených teórií, ktoré sa v posledných rokoch objavovali v médiách či na sociálnych sieťach. Informoval o tom portál Živé.
Koľko teórií považujeme za pravdivé
Výsledky ukázali, že 20 % opýtaných verí dvom až trom z týchto teórií.
Ďalších 11 % označilo za pravdivé štyri až päť tvrdení, a 7 % populácie dokonca považuje za pravdivých šesť alebo viac z nich.
Naopak, 63 % Slovákov verí maximálne jednej alebo žiadnej z posudzovaných teórií.
Najrozšírenejší mýtus: chemtrails
Najväčšiu dôveru si získala teória o chemtrails, teda predstava, že lietadlá úmyselne vypúšťajú chemikálie na ovplyvňovanie zdravia či správania populácie.
Podľa prieskumu jej verí 28 % Slovákov – z toho 10 % je presvedčených, že ide o nepochybný fakt, a ďalších 18 % túto teóriu považuje za „skôr pravdivú“.
11. september, Ukrajina a Mesiac
Viac ako štvrtina obyvateľov Slovenska verí, že útoky z 11. septembra 2001 boli organizované vládou Spojených štátov.
Ďalším rozšíreným tvrdením je, že vojna na Ukrajine bola údajne „zinscenovaná západnými médiami“. Tento proruský naratív označilo za pravdivý 23 % opýtaných.
Pomerne rozšírené je aj presvedčenie, že pristátie na Mesiaci bolo fingované. Menej ako pätina populácie si myslí, že zábery z Apolla 11 vznikli v televíznom štúdiu. Zástancovia tejto teórie často argumentujú tým, že na fotografiách chýbajú hviezdy alebo že tiene smerujú rôznymi smermi, čo má naznačovať použitie viacerých zdrojov svetla.
Tieto tvrdenia sa rozšírili najmä po uvedení filmu Kozorožec 1, ktorý zobrazoval vymyslené nafingovanie vesmírnej misie.
Teória o plochej Zemi, ktorá bola kedysi populárnym internetovým fenoménom, má dnes podporu približne 6 % Slovákov.
Kto verí hoaxom najviac
Prieskum zároveň odhalil výrazné rozdiely medzi pohlaviami. Muži majú väčšiu tendenciu považovať alternatívne teórie za pravdivé, zatiaľ čo ženy častejšie volia odpoveď „neviem“.
Rozdiely sa objavili aj medzi vekovými skupinami. Najvyššiu mieru dôvery v hoaxy prejavili mladí z Generácie Z a stredná Generácia X (45 – 60 rokov).
Vzdelanie, obec a politické preferencie
Dôležitým faktorom je vzdelanie – čím vyššie majú ľudia vzdelanie, tým menej sú náchylní veriť dezinformáciám.
Zároveň sa ukázalo, že obyvatelia menších obcí podliehajú hoaxom častejšie než ľudia z veľkých miest.
V mestách s viac ako 100-tisíc obyvateľmi prevláda skupina, ktorá konšpiračným tvrdeniam neverí vôbec.
Politická príslušnosť zohráva tiež svoju úlohu. Najvyššiu mieru dôvery v alternatívne teórie majú voliči hnutia Republika, pričom iba približne tretina z nich hoaxom odoláva.
Podobne vysoký podiel dôvery bol nameraný aj u voličov strany Smer – SD, z ktorých 6 z 10 inklinuje k prijímaniu konšpiračných naratívov. Zvýšenú mieru dôvery zaznamenali výskumníci aj medzi podporovateľmi hnutia Sme rodina a Maďarskej Aliancie.
Spoločnosť rozdelená informačnými bublinami
Záver prieskumu potvrdzuje, že informačné prostredie na Slovensku je silne polarizované. Informačné bubliny a sociálne siete umožňujú rýchle šírenie dezinformácií, ktoré formujú názory časti populácie.
Zároveň sa ukazuje, že kľúčovým faktorom odolnosti voči hoaxom nie je len formálne vzdelanie, ale najmä analytické a kritické myslenie.
