Hlboko v mrazivých končinách našej slnečnej sústavy, ďaleko za dráhou Neptúna, sa niečo deje. Drobné, ľadové svety sa nepohybujú tak, ako by podľa fyzikálnych zákonov mali. Ich obežné dráhy sú zvláštne zoskupené a natiahnuté, akoby ich neviditeľnou rukou ovplyvňoval nejaký masívny, skrytý objekt.
Už roky má tento kozmický detektívny príbeh hlavného podozrivého: hypotetickú Planétu Deväť. Nové dôkazy však prípad poriadne zamotávajú a naznačujú, že pravda môže byť oveľa zložitejšia. Píše o tom aj phys.org.
Myšlienka na veľkú, neobjavenú planétu nie je nová. Už pred objavom Pluta v 30. rokoch 20. storočia si astronómovia lámali hlavu nad zvláštnou dráhou Uránu. Vtedy sa ukázalo, že vinníkom je len nepresne vypočítaná hmotnosť Neptúna. V roku 2016 však astronómovia Konstantin Batygin a Mike Brown z Caltechu oživili túto myšlienku s novými dôkazmi.
Zamerali sa na Kuiperov pás – obrovský disk asteroidov a trpasličích planét za Neptúnom. Zistili, že dráhy mnohých z týchto telies sú natoľko zvláštne, že ich nemožno vysvetliť len gravitáciou Slnka a známych planét. Jediným logickým vysvetlením sa zdala byť prítomnosť obra, planéty niekoľkokrát hmotnejšej ako Zem, ktorá svojou gravitáciou formuje túto vzdialenú oblasť vesmíru.
Na scénu prichádzajú svedkovia, ktorí kazia teóriu
Teória o Planéte Deväť bola elegantná a presvedčivá. Vysvetľovala napríklad extrémne eliptickú dráhu objektu známeho ako 2017 OF201. Samotný Mike Brown ešte v roku 2024 sebavedomo vyhlásil: „Myslím si, že je veľmi nepravdepodobné, že Planéta Deväť neexistuje. V súčasnosti nemáme žiadne iné vysvetlenia pre efekty, ktoré vidíme.“ Potom sa však na scéne objavili noví, nečakaní svedkovia, ktorí do prípadu vniesli chaos. Ide o skupinu telies nazývaných „sednoidy“.
Sednoidy sú extrémne vzdialené objekty, ktoré trávia väčšinu času tak ďaleko od Slnka, že gravitačný vplyv Neptúna je na ne zanedbateľný. Sú to akoby vesmírni pustovníci. Nedávno objavený sednoid, označený ako 2023 KQ14, má síce tiež veľmi eliptickú dráhu, no tá je prekvapivo stabilná. To naznačuje, že v jeho blízkosti sa nenachádza žiadna masívna planéta, ktorá by jeho dráhu narúšala. A to je obrovský problém pre teóriu o Planéte Deväť.
Tento objekt je už štvrtým objaveným sednoidom so stabilnou dráhou. Ak by Planéta Deväť existovala a bola naozaj tak blízko, ako sa pôvodne predpokladalo, tieto sednoidy by sa nemohli pohybovať tak pokojne. Znamená to, že ak Planéta Deväť predsa len existuje, musí byť oveľa, oveľa ďalej – možno až za hranicou 500 astronomických jednotiek od Slnka, čo jej objavenie robí takmer nemožným.
Prípad nie je uzavretý, len sa zamotal
Lov na Planétu Deväť teda pokračuje, no detektívi musia prehodnotiť svoje teórie. Alternatívne vysvetlenia hovoria o vplyve obrovského prstenca trosiek alebo dokonca o malej čiernej diere. Najväčším problémom však zostáva čas. Objekt ako 2017 OF201 obehne Slnko raz za 24 000 rokov. Aby sme si mohli byť istí, čo ovplyvňuje jeho dráhu, potrebovali by sme ho pozorovať niekoľko obehov, čo je nemožné.
Sme tak odkázaní na trpezlivé pozorovanie pomocou najvýkonnejších teleskopov na Zemi a vo vesmíre. Cesta sondy k prípadnej planéte by pri rýchlosti sondy New Horizons trvala viac ako storočie. Každý nový objavený asteroid alebo vzdialený svet však pridáva ďalší kúsok do skladačky. Prípad zďaleka nie je uzavretý, len sa stal oveľa zložitejším a zaujímavejším.