Snaha maďarského premiéra Viktora Orbána zablokovať prístupové rokovania Ukrajiny do Európskej únie vyvoláva v Bruseli ostré napätie – no zároveň mu získava tichých spojencov, ktorí síce s jeho proruskými postojmi nesúhlasia, no nechcú prísť o vlastné právo veta.
Pred summitom lídrov EÚ v Kodani sa predsedovi Európskej rady Antóniovi Costovi podarilo otvoriť jednu z najcitlivejších tém: zmenu spôsobu, akým sa rozhoduje o prijímaní nových členov. Podľa jeho návrhu by sa mohol proces schvaľovania zjednodušiť – namiesto jednomyseľného súhlasu by stačila kvalifikovaná väčšina štátov.
Strach o veto a národnú suverenitu
Zatiaľ čo Orbán blokuje Ukrajinu otvorene a z ideologických dôvodov, viaceré krajiny – od Francúzska po Grécko – sa proti Costovmu plánu stavajú z pragmatických dôvodov.
Podľa troch európskych diplomatov, ktorí hovorili pre POLITICO, sa obávajú, že strata jednomyseľnosti by im zobrala možnosť brániť vlastné záujmy.
„Nie sme presvedčení, že je správne meniť pravidlá počas hry – a presne to niektorí navrhujú,“ povedal jeden z diplomatov. Podľa neho by prijímanie rozhodnutí kvalifikovanou väčšinou mohlo viesť k „extrémne politizovanému“ procesu.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa síce s Orbánom v otázke Ruska nezhoduje, no aj Paríž je opatrný. Francúzsko dlhodobo odmieta vstup Turecka do EÚ a Macron ešte v roku 2018 povedal prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoğanovi, že „Ankara nemá žiadnu šancu“ priblížiť sa členstvu.
Každý má svoj dôvod
Podobné postoje majú aj iné krajiny. Grécko chce naďalej využívať veto voči Turecku, Bulharsko si chce ponechať možnosť zablokovať Severné Macedónsko a Chorvátsko trvá na práve zasahovať do prístupových rozhovorov Srbska.
„Nie je to len o Maďarsku,“ poznamenal ďalší diplomat EÚ. „Bulhari nechcú vpustiť Macedóncov, Chorváti majú svoje podmienky pre Srbov, Gréci a Cyperčania nechcú Turecko bližšie k Únii a Atény sledujú aj Albánsko.“
Costov plán a odpor
Costov návrh by mohol uvoľniť cestu nielen pre Ukrajinu, ale aj pre Moldavsko, keďže obe krajiny postupujú spoločne. O návrhu sa má rokovať práve v Kodani a podľa zdrojov z Bruselu bude na stole aj ďalšia téma – využitie zmrazených ruských aktív na pomoc Ukrajine.
„Doteraz žiadny líder nevyslovil úplné ‚nie‘,“ povedal jeden z predstaviteľov EÚ. Napriek tomu sa očakáva, že odpor zo strany krajín brániacich veto bude výrazný.
Fínsky prezident Alexander Stubb naopak víta reformu: „Každý mechanizmus, ktorý prinesie viac flexibility a menej možností blokovať, osobne vítam – obzvlášť v prípade Ukrajiny,“ povedal pre POLITICO.
Blokáda, ktorá brzdí celý región
Ukrajina už splnila viacero podmienok – uskutočnila súdne a ekonomické reformy, a Európska komisia pod vedením Ursuly von der Leyenovej opakovane tvrdí, že „Ukrajina patrí do EÚ“. Podľa nej by sa mohla stať členom do roku 2030, ak bude v reformách pokračovať.
Napriek tomu sa formálne rokovania nezačali. Súčasné pravidlá totiž umožňujú Maďarsku vetovať každý krok – a Budapešť to opakovane využíva. Rovnaká situácia platí aj pre Moldavsko, ktorého kandidatúra je s Ukrajinou úzko spojená.
Diplomati upozorňujú, že ak sa proces nezmení, môže trvať roky, kým sa Ukrajina či Moldavsko priblížia k členstvu. Na druhej strane, krajiny, ktoré chcú zachovať veto, vnímajú jeho odstránenie ako ohrozenie svojej národnej suverenity.
Ako poznamenal jeden z európskych úradníkov: „Na verejnosti sa všetci dištancujú od Orbána. Ale v súkromí sa mnohým hodí, že to za nich blokuje niekto iný.“
