Slovenský pracovný trh čakajú turbulentné časy. Po rokoch rastu prichádza obdobie ochladenia, ktoré už cítiť v počte voľných pracovných miest. Odborníci z VÚB banky varujú, že v najbližších mesiacoch môže nezamestnanosť opäť mierne stúpnuť.
Pri takomto tempe rastu sa očakáva, že mzdy nebudú môcť rásť rýchlejšie ako produktivita práce. Priemysel, doprava či obchod budú patriť medzi najohrozenejšie sektory. Menší priestor pre zvyšovanie platov môže spôsobiť, že kvalifikovaní pracovníci budú čoraz viac hľadať príležitosti mimo Slovenska.
Odliv talentov a nové migračné trendy
Jedným z najväčších problémov sa stáva migrácia. Odliv mladých ľudí, ktorí odchádzajú za kvalitnejším vzdelaním a lepšími podmienkami, je dlhodobým trendom. Len 40 % absolventov zahraničných univerzít sa vracia domov a medzi najúspešnejšími maturantmi je to ešte menej. K nízkej atraktivite slovenského trhu práce prispievajú aj nižšie mzdy a obmedzené možnosti kariérneho rastu.
Na druhej strane, počet cudzincov na Slovensku rastie. Už viac ako 6 % populácie tvoria pracovníci zo zahraničia, čo ukazuje, že trh práce sa mení a firmy čoraz viac hľadajú ľudí aj za hranicami. Ako podotýka Michal Lehuta, makroanalytik VÚB banky pre Finreport.sk: „Boj o zahraničný kapitál vystriedal boj o talenty.“
Medzi hlavné faktory, ktoré ovplyvňujú mobilitu a migráciu, patria:
- nízka kvalita verejných služieb,
- regionálne rozdiely v životnej úrovni,
- nedostatok moderných pracovných miest,
- obmedzené možnosti pre rozvoj mladých odborníkov.
Spoločnosť starne a potrebuje nové riešenia
Populácia Slovenska starne rýchlejšie, než sa stíhajú prispôsobovať inštitúcie. Vek odchodu do dôchodku sa zvyšuje a čoraz viac ľudí bude pracovať aj po šesťdesiatke. Podľa odborníkov sa finančná bilancia občana voči štátu dostáva do mínusu už okolo 63. roku života. Tento trend bude mať výrazný dopad na verejné financie aj dostupnosť pracovnej sily.
Súčasne sa rozvíja strieborná ekonomika. Sektor služieb a produktov zameraných na starších ľudí. Ide o obrovský potenciál pre zdravotníctvo, sociálne služby či technológie pre seniorov. Firmy, ktoré včas zareagujú, môžu získať výhodu v novom segmente trhu.
Technológie, ktoré menia povahu práce
Automatizácia a umelá inteligencia sa stávajú realitou aj na Slovensku. Niektoré pracovné pozície zaniknú, iné sa zmenia. Riziko straty práce už nehrozí len manuálnym profesiám, ale aj vysoko kvalifikovaným zamestnancom. OECD odhaduje, že do roku 2030 môže byť až 40 % dnešných kvalifikácií zastaraných.
To vytvára tlak na vzdelávanie a rekvalifikácie. Slovensko však v tejto oblasti zaostáva – patrí medzi krajiny s najnižším podielom ľudí zapojených do celoživotného vzdelávania. Práve schopnosť prispôsobiť sa novým technológiám bude rozhodovať o úspechu jednotlivcov aj firiem.
Dekarbonizácia – hrozba aj šanca
Prechod na zelenú ekonomiku prinesie zásadnú premenu priemyslu. Energeticky náročné odvetvia ako metalurgia, výroba cementu či spaľovacie motory sa budú musieť prispôsobiť prísnejším normám. Naopak, nové príležitosti sa otvárajú v oblastiach ako obnoviteľné zdroje energie, výstavba a technologické inovácie.
Dekarbonizácia síce znamená náklady, no zároveň prináša nové trhové šance. Krajiny, ktoré dokážu zmeniť svoj priemysel včas, získajú konkurenčnú výhodu. Pre Slovensko to bude skúška flexibility, odvahy a investícií do ľudí. Pretože práve ľudia budú tým najcennejším zdrojom, ktorý rozhodne o jeho budúcnosti.
