V pondelok popoludní pristálo na Letisku M. R. Štefánika v Bratislave vládne lietadlo, ktoré priviezlo skupinu aktivistov vyhostených z Izraela. Išlo o účastníkov medzinárodnej flotily Global Sumud, ktorí sa snažili doručiť humanitárnu pomoc do Pásma Gazy a boli zadržaní izraelskými orgánmi. Medzi deportovanými je aj Slovák Peter Švestka, ktorého návrat potvrdilo Ministerstvo zahraničných vecí SR.
Deportácie prišli v čase, keď sa blízkovýchodný konflikt dostáva do druhého výročia masívneho útoku Hamasu na Izrael, pri ktorom zahynulo okolo 1200 ľudí a stovky ďalších boli unesené do Gazy. Izrael následne odpovedal vojenskou inváziou do palestínskeho územia, ktorá si vyžiadala desaťtisíce obetí a vyvolala veľkú humanitárnu krízu, pripomína portál Aktuality.
Slováka Petra Švestku dnes v popoludňajších hodinách priviezlo lietadlo na bratislavské letisko spolu s ďalšími aktivistami z Holandska, Kanady či USA, informovalo ministerstvo na sociálnej sieti.
Greta Thunbergová je súčasne jednou z tých, ktorí boli z Izraela deportovaní, no namiesto Slovenska bola prevezená práve do Atén v Grécku. Aktivistka sa svojím zapojením do flotily snažila vyjadriť solidaritu s obyvateľmi Gazy a upozorniť na humanitárnu situáciu, no izraelské úrady zadržali flotilu a jej členov pre porušenie námornej blokády.
Ako sme vás už informovali, návrat aktivistu komplikovali organizačne sviatky Jom Kippur a šabat. Napriek tomu sa podarilo nadviazať komunikáciu a veľvyslankyňa SR osobne navštívila detenčné centrum, kde sa stretla so Švestkom. Ministerstvo potvrdilo, že počas zadržania mu bola poskytovaná primeraná starostlivosť a Slovensko zároveň zabezpečovalo konzulárnu asistenciu rodine.
Účastníci flotily tvrdili, že ich snahou je doručiť humanitárnu pomoc a prelomiť námornú blokádu palestínskej enklávy. Izrael označil akciu ako „mediálny trik“ a od minulého týždňa bránil plavidlám vo vstupe do Pásma Gazy.
Blíži sa druhé výročie
V Pásme Gazy prebieha takmer dva roky vojna medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas, ktorá sa začala po útoku Hamasu na Izrael 7. októbra 2023. Pri útoku zahynulo približne 1200 ľudí a 251 bolo unesených ako rukojemníci. Podľa údajov gazských úradov ovládaných Hamasom si izraelské ťaženie vyžiadalo viac než 67 000 životov. Vyšetrovatelia Rady OSN pre ľudské práva v septembri konštatovali, že od októbra 2023 Izrael pácha v Pásme Gazy genocídu s úmyslom zničiť Palestínčanov.
Egyptský prezident Abdal Fattáh Sísí v pondelok pochválil mierový plán svojho amerického náprotivka Donalda Trumpa pre Pásmo Gazy. V tento istý deň o návrhu budú v Egypte rokovať predstavitelia USA, Izraela a palestínskeho militantného hnutia Hamas, ktoré už naznačilo, že je ochotné niektoré jeho časti akceptovať. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
„Môžem len vyjadriť svoju chválu a uznanie americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi za jeho iniciatívu… Prímerie, návrat väzňov a zadržaných osôb, obnova Gazy a začatie mierového politického procesu, ktorý povedie k vytvoreniu a uznaniu palestínskeho štátu, znamenajú, že sme na správnej ceste k trvalému mieru a stabilite,“ uviedol Sísí v prejave, ktorý predniesol pri príležitosti 52. výročia vypuknutia arabsko-izraelského konfliktu, známeho podľa židovského sviatku Deň zmierenia (Jom kipur) ako jomkipurská vojna.
Prezident Egypta, ktorý spolu s USA a Katarom pôsobí ako kľúčový sprostredkovateľ rokovaní medzi Izraelom a Hamasom, v pondelok dohody z Camp Davidu vyzdvihol ako základ pre budúce mierové iniciatívy na Blízkom východe. Vyzval však na ich posilnenie. Trumpom predstavený 20-bodový plán pre Pásmo Gazy zahŕňa prímerie, prepustenie rukojemníkov do 72 hodín, odzbrojenie Hamasu a postupné stiahnutie izraelských síl z Pásma Gazy. Nasledovalo by vytvorenie takzvanej Rady mieru, ktorej by predsedal Trump a ktorej členom by bol aj bývalý britský premiér Tony Blair a ďalší lídri.
Tento medzinárodný orgán by dozeral na „technokratický, apolitický palestínsky výbor“, ktorý by po vojne spravoval Pásmo Gazy. Rada stanoví rámec a bude spravovať financovanie obnovy Gazy, kým Palestínska samospráva nedokončí reformy a nebude môcť prevziať kontrolu nad enklávou. Hamas ani iné militantné skupiny sa na vláde nemajú podieľať.
Návrh okrem toho tiež potvrdzuje, že Izrael nebude Pásmo Gazy okupovať a ani ho neanektuje, a spomína možnosť vytvorenia podmienok pre cestu k palestínskemu sebaurčeniu a štátnosti. Hamas dal v piatok (3.10.) najavo, že akceptuje časti 20-bodového plánu vrátane prepustenia všetkých rukojemníkov a vzdania sa moci, no o niektorých bodoch chce ešte rokovať. Rozhovory sa v pondelok uskutočnia v egyptskom letovisku Šarm aš-Šajch v predvečer druhého výročia útoku Hamasu na Izrael zo 7. októbra 2023, ktorý vyvolal vojnu v Pásme Gazy.