Ženy majú geneticky vyššie riziko klinickej depresie než muži, vyplýva to zo štúdie austrálskych vedcov zverejnenej v stredu v časopise Nature Communications. Štúdia môže podľa agentúry AFP zmeniť spôsob liečby tohto ochorenia, informuje TASR.
Vedci v štúdii označovanej za jednu z najväčších svojho druhu preštudovali DNA takmer 200 000 ľudí s depresiou s cieľom identifikovať spoločné „genetické znaky“. Ženy mali v porovnaní s mužmi takmer dvojnásobný počet genetických markerov spojených s depresiou. „Genetická zložka depresie je u žien väčšia ako u mužov,“ povedala výskumníčka Jodi Thomasová z austrálskeho inštitútu QIMR Berghofer. „Rozbor spoločných a jedinečných genetických faktorov u mužov a žien nám poskytuje jasnejší obraz o príčinách depresie a otvára dvere k personalizovanejšej liečbe,“ pokračovala.
Je dlhodobo známe, že depresia je bežnejšia u žien, ale biologické príčiny zostávajú neznáme. V najnovšom výskume sa približne 13.000 genetických markerov spájalo s depresiou u žien a 7000 u mužov. Niektoré z týchto genetických zmien môžu ovplyvniť biologické dráhy spojené s metabolizmom alebo produkciou hormónov.
„Našli sme nejaké genetické rozdiely, ktoré môžu pomôcť vysvetliť, prečo ženy s depresiou častejšie zažívajú metabolické symptómy, ako napríklad zmeny hmotnosti alebo zmenené hladiny energie,“ uviedla Thomasová.
Výskumníčka Brittany Mitchellová povedala, že zistenia môžu viesť k zmenám spôsobu liečby depresie u žien. „Až doposiaľ nebolo veľa konzistentného výskumu, ktorý by vysvetlil, prečo depresia postihuje ženy a mužov odlišne, vrátane možnej úlohy genetiky,“ objasnila. Podľa nej sa tiež väčšina vyvíjaných liekov a výskum zameriavali najmä na mužov.
Klinická depresia alebo veľká depresívna porucha je jedným z najčastejších mentálnych ochorení na svete. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie trpí depresiou vyše 300 miliónov ľudí. Ide o komplexné psychické ochorenie, ktoré sa najčastejšie prejavuje pretrvávajúcim smútkom, úzkosťou alebo pocitom prázdnoty a výrazným poklesom záujmu či radosti z činností, ktoré človeka predtým tešili. Stav sprevádza nedostatok energie, únava, poruchy sústredenia, znížené sebavedomie, pocity bezcennosti, viny, pesimizmu či beznádeje. Problémy sa môžu prejaviť aj fyzicky – napríklad zmenami chuti do jedla a hmotnosti, poruchami spánku, bolesťami tela alebo poklesom sexuálnej túžby.
Depresívne pocity trvajú spravidla dlhšie než dva týždne a významne ovplyvňujú každodenný život. Typické býva aj uzatváranie sa, zanedbávanie osobnej hygieny, striedanie spomalenosti a nepokoja či katastrofické a samovražedné myšlienky. V závažnejších prípadoch sa depresia spája s poruchami myslenia, anhedóniou (neschopnosťou prežívať radosť), psychotickými symptómami a môže súvisieť s fyzickou bolesťou aj zvýšeným rizikom samovraždy. Pre správnu diagnostiku a liečbu je často potrebná kombinácia psychoterapie a farmakoterapie pod odborným dohľadom psychiatra či psychologa.
