Od roku 2026 sa Slováci musia pripraviť na citeľný zásah do svojich peňaženiek. Podľa aktuálnej analýzy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sa totiž konsolidačný balíček vlády postará o zvýšenie daní aj odvodov.
Odborne sa tento jav označuje ako rast daňového klina, teda rozdielu medzi tým, koľko zamestnávateľa stojí pracovná sila, a tým, čo zamestnanec naozaj dostane na účet.
Inými slovami, peniaze, ktoré vidíme na výplatnej páske, sú len časťou celkových nákladov práce. Zvyšok ide štátu vo forme daní, sociálnych a zdravotných odvodov či príspevkov do dôchodkového systému. Slovensko tak dlhodobo patrí medzi krajiny s najvyšším zaťažením práce v strednej Európe – a po novom sa tento rozdiel ešte prehĺbi.
Viac zaplatí takmer každý
Zvýšenie sa dotkne prakticky všetkých, ktorí zarábajú viac ako 380 eur mesačne – teda aj tých s príjmom hlboko pod hranicou minimálnej mzdy. Analýza na sita.sk, ukazuje, že:
- zamestnanec s polovicou priemernej mzdy zaplatí približne o 7 eur mesačne viac,
- priemerný plat bude znamenať nárast o 14 eur,
- a u vyšších zárobkov môžu rozdiely presiahnuť aj 200 eur mesačne.
Najväčší skok nastane u ľudí s vysokými príjmami. Kým dnes odvádzajú viac ako polovicu svojich pracovných nákladov štátu tí, ktorí zarábajú nad 7 700 eur, už o rok sa táto hranica posunie na 5 600 eur. To znamená, že zamestnanec s takýmto platom odvedie spolu so zamestnávateľom štátu viac, než dostane na ruku.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje, že tento trend môže mať vážne dôsledky. Vyššie daňové bremeno môže ľudí s vyššími príjmami motivovať hľadať iné spôsoby, ako platiť menej – napríklad cez prechod na živnosť či založenie spoločnosti s ručením obmedzeným. To by však mohlo štátu z dlhodobého hľadiska znížiť príjmy, ktoré sa očakávajú z odvodov a daní.
Rodiny s deťmi si polepšia len mierne
Istou výnimkou budú rodiny s deťmi, ktoré profitujú z daňových bonusov a prídavkov. Ich daňovo-odvodové zaťaženie síce tiež porastie, no menej dramaticky ako u jednotlivcov.
Napríklad rodina s dvoma deťmi, kde jeden rodič zarába polovicu priemernej mzdy a druhý priemernú mzdu, zaplatí štátu približne o 33 eur mesačne viac. Ak majú obaja rodičia priemerný plat, zvýšenie predstavuje asi 41 eur mesačne. Pri výrazne vyšších príjmoch sa však rozdiel prehlbuje. Domácnosť s hrubým príjmom na úrovni 4,7-násobku priemernej mzdy odvádza o 235 eur viac než doteraz.
Odborníci pripomínajú, že aj napriek zvýšeniu ostávajú rodiny v lepšej pozícii než pred rokom 2023, keď došlo k zavedeniu vyšších daňových bonusov. Ich daňový klin sa síce opäť zvýši, no stále zostane nižší, než bol pred reformami.
Slovensko sa tak ocitá v zložitej situácii – štát potrebuje ozdraviť verejné financie, no rastúce zaťaženie práce môže oslabiť motiváciu zamestnancov aj konkurencieschopnosť firiem. Rok 2026 preto prinesie skúšku, ako sa podarí nájsť rovnováhu medzi stabilitou rozpočtu a spravodlivým zdanením.
