Podľa najnovšieho prieskumu štátneho Inštitútu informatiky a štatistiky (Infostat) Slováci vo väčšine prípadov uprednostňujú spoluprácu so západnými krajinami a svoje budúce smerovanie vidia v Európskej únii a NATO. Naopak, orientáciu na Rusko preferuje len malé percento populácie.
Výskum, ktorý sa realizoval od mája do augusta tohto roka, skúmal okrem volebných preferencií aj názory verejnosti na zahraničnopolitické otázky, ako sú medzinárodná orientácia krajiny, vzťahy s inými štátmi či postoje k sankciám voči Rusku. Dáta pochádzajú z reprezentatívnej vzorky 1103 respondentov oslovených medzi 5. a 9. májom.
Podľa správy Infostatu si až 45,1% opýtaných praje užšie prepojenie Slovenska s krajinami Európskej únie. Pevné členstvo v NATO podporuje 43,2% respondentov, kým posilnenie spolupráce v rámci Vyšehradskej štvorky uprednostňuje 34,8%. Približne tretina verejnosti (34,2%) by uvítala rovnováhu vo vzťahoch medzi Západom a Východom.
Na druhej strane, orientáciu na Čínu či iné ázijské krajiny by privítalo len 5,2% opýtaných a priamu väzbu na Rusko 8,2%. Necelých 6% ľudí sa k otázke nevedelo vyjadriť. Percentuálny súčet presahuje 100%, keďže respondenti mohli označiť viacero možností.
Dôvera v krajiny
Infostat vo výskume analyzoval aj to, ktorým krajinám Slováci najviac dôverujú. Podľa inštitútu vnímanie dôveryhodnosti zohráva kľúčovú úlohu pri rozvoji medzinárodnej spolupráce a posilňovaní prestíže krajiny.
Z desiatich hodnotených štátov dopadla najlepšie Česká republika, ktorú za veľmi alebo skôr dôveryhodnú považuje 70% respondentov. Nasleduje Rakúsko so 67%, Poľsko a Maďarsko sa umiestnili na ďalších priečkach. V opačnom spektre záujmu sa ocitlo Rusko, ktoré pozitívne vníma len 16% opýtaných. Ukrajine dôveruje 23% respondentov a Spojeným štátom 26%.
Vnímanie protiruských sankcií
Prieskum sa zameral aj na postoj k ďalším sankciám proti Rusku. Nové reštrikcie v oblasti energetiky podporuje 17% Slovákov, no až 40% sa obáva, že by takýto krok negatívne ovplyvnil slovenskú ekonomiku a život bežných ľudí. Tretina respondentov (34%) by preferovala hľadanie alternatívnych riešení namiesto rozširovania sankcií.
Najväčšiu podporu sankciám vyjadrili voliči strán SaS, Progresívne Slovensko a Demokrati. Najmenšiu podporu naopak zaznamenali u sympatizantov strán Smer-SD a SNS, kde s nimi nesúhlasia približne tri štvrtiny opýtaných.
Z prieskumu teda vyplýva, že väčšina Slovákov uprednostňuje pevné väzby so západnými spojencami, no zároveň pristupuje k zahraničnopolitickým otázkam, najmä k sankciám proti Rusku, s istou opatrnosťou.
