Dánske predsedníctvo Rady Európskej únie stiahlo z rokovania návrh známy ako „Chat Control“, ktorý mal umožniť monitorovanie súkromnej online komunikácie s cieľom potláčať sexuálne zneužívanie detí na internete. Návrh však vyvolal rozsiahlu kritiku pre obavy z plošného porušovania súkromia.
Český dosluhujúci premiér Petr Fiala na sociálnej sieti uviedol, že sa členským štátom podarilo vytvoriť blokačnú menšinu a zabrániť prijatiu neprimeraného riešenia zasahujúceho do súkromia občanov. Odborník na kybernetickú bezpečnosť Ivan Makatura pre portál Živé.sk vysvetlil, že jadrom návrhu bolo masové vyhodnocovanie súkromnej komunikácie naprieč online platformami – od sociálnych sietí a chatovacích aplikácií až po cloudové úložiská a herné platformy.
Na rozdiel od pôvodného konceptu, ktorý rátal s využitím „master kľúčov“ pre prístup k šifrovanej komunikácii, mala nová verzia fungovať cez tzv. client-side scanning, teda analýzu obsahu priamo na používateľskom zariadení ešte pred jeho zašifrovaním.
Pôvodný zámer
Cieľom bolo automaticky odhaľovať materiály súvisiace so zneužívaním detí pomocou algoritmov umelej inteligencie. Makatura upozornil, že systém by zasahoval aj do súkromných správ a tým by priamo narúšal zásady ochrany osobných údajov podľa GDPR aj nové európske pravidlá pre umelú inteligenciu. Spoločnosti by mali zhromažďovať a vyhodnocovať podozrivý obsah na základe tzv. „indikátorov zneužívania“ – digitálnych odtlačkov známych fotografií a videí, opakujúcich sa textových vzorcov či metadát ako webové domény alebo štruktúry distribučných kanálov. Tieto technické údaje by im poskytovalo nové európske centrum na boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí.
Makatura považuje takýto koncept za rizikový, pretože by sa mohol zneužiť na sledovanie iných typov obsahu či správania. Podľa neho by zavedenie plošného monitoringu odstránilo princíp prezumpcie neviny a umožnilo by štátom rozšíriť kontrolu nad komunikáciou svojich občanov. Upozornil tiež na tzv. mission creep – situáciu, keď sa pôvodný účel systému postupne rozšíri na nové oblasti bez dostatočného dohľadu.
Podvodníci by si cestu našli
Navyše, odborník považuje návrh aj za prakticky neefektívny. Automatizované systémy často generujú veľké množstvo chybných záznamov, čo by mohlo viesť k zahlteniu operátorov a strate pozornosti voči reálnym hrozbám. Reálni páchatelia by sa podľa neho dokázali novým opatreniam rýchlo prispôsobiť – využívali by VPN, zahraničné servery či techniky skrývania dát ako steganografiu.
Makatura dodal, že zavedenie tak rozsiahleho systému by si vyžiadalo obrovské finančné i prevádzkové náklady, ktoré by sa napokon preniesli na používateľov vo forme vyšších cien služieb či obmedzení ich funkčnosti. Podľa neho by boj proti sexuálnemu zneužívaniu mal zostať v rukách polície a prokuratúry, nie novovzniknutých európskych úradov.
Záverom varoval, že podobné iniciatívy vytvárajú ilúziu bezpečia, ktorá v skutočnosti oslabuje kritické myslenie a ostražitosť verejnosti. Ak sa spoločnosť začne spoliehať, že „niekto hore všetko kontroluje“, môže to viesť k väčšej zraniteľnosti – presne k opaku pôvodného zámeru ochrany.
