Nová štúdia austrálskeho výskumného inštitútu QIMR Berghofer ukazuje, že ženy môžu niesť v génoch výrazne vyššie riziko depresie než muži. Analýza DNA viac než pol milióna ľudí z Európy, USA a Austrálie odhalila špecifické genetické varianty, ktoré môžu ovplyvňovať metabolizmus, hormonálne cykly aj reakciu na stres.
„Už vieme, že ženy majú dvakrát väčšiu pravdepodobnosť, že počas života trpia depresiou. Teraz ale vidíme, že časť vysvetlenia môže ležať priamo v genetike,“ vysvetlila vedúca výskumu, lekárka Brittany Mitchellová pre denník The Guardian.
Genetika odhaľuje odlišnosti medzi ženami a mužmi
Hoci sa mnohé genetické varianty prekrývajú, ženy nesú vyššiu genetickú záťaž, ktorá môže byť spojená so špecifickými génmi ovplyvňujúcimi metabolizmus, hormonálne cykly a stresové reakcie.
„Genetické rozdiely môžu vysvetliť, prečo ženy s depresiou častejšie trpia zmenami hmotnosti alebo únavou,“ dodala ďalšia autorka štúdie, Jodi Thomasová.
Tím analyzoval DNA z piatich medzinárodných kohort: viac než 130-tisíc žien a 65-tisíc mužov s depresiou a vyše 290-tisíc ľudí bez diagnózy. Výskum sa sústredil na európsky pôvod, čo obmedzuje možnosti zobecniť výsledky na iné populácie, píše ScienceAlert.
Nové možnosti liečby
Genetika však nie je jediným faktorom. Depresiu ovplyvňujú aj sociálne a psychologické faktory, napríklad vyšší výskyt domáceho násilia u žien, stres z rodinnej starostlivosti alebo menšia ochota mužov vyhľadať odbornú pomoc.
„Ide o prelomový výskum, ktorý dáva genetický základ rozdielom medzi pohlaviami. Keď lepšie pochopíme biologické mechanizmy, môže to zásadne zmeniť liečbu depresie,“ uviedol profesor Philip Mitchell z Univerzity Nového Južného Walesu.
Štúdia otvára cestu k personalizovanej medicíne, kde genetické testovanie môže pomôcť určiť najefektívnejší typ liečby pre konkrétneho pacienta. Autori však varujú, že praktické využitie je zatiaľ predčasné, pretože psychika je výsledkom komplexnej súhry génov, prostredia a životných skúseností.
Vedci upozorňujú, že ak genetika zvyšuje riziko depresie, včasná diagnostika a cielene zameraná intervencia by mohli ročne zabrániť tisícom prípadov. Napriek tomu však platí: prostredie, vzťahy a podpora okolia zostávajú rovnako dôležité ako DNA.
