Adela Vinczeová patrí medzi najinšpiratívnejšie osobnosti slovenskej mediálnej scény. V rozhovoroch dokáže spájať nadhľad, duchovno aj praktický pohľad na život. Tentoraz počas festivalu duševnej pohody prezradila, ako pracuje so svojimi emóciami, čo ju naučila terapia a prečo dnes hnev považuje za signál, nie problém.
Rozhovor viedla Barbora Mareková z podcastu Ľudskosť. Spolu sa dotkli tém, ktoré Adela bežne nerieši – od vnútorného napätia až po skúsenosti z dávnych vzťahov, informuje o tom portál Špuntik.
Hnev obrátený dovnútra
Moderátorka sa priznala, že hnev vníma predovšetkým ako vnútornú emóciu, ktorú neventiluje smerom von. „Najčastejší hnev, ktorý mám, mám na seba – že niečo nezvládam. Nepamätám si, že by som sa na niekoho hnevala,“ hovorí otvorene.
Zároveň však dodáva, že ju dokážu rozhodiť aj nenaplnené očakávania, najmä v blízkych vzťahoch: „Viem mať očakávania napríklad od môjho muža, ktorému ich, samozrejme, nepoviem, ale mám ich. A on ich potom nenaplní, tak sa hnevám.“
Adela nepatrí medzi ľudí, ktorí by sa tvárili, že je všetko v poriadku. „Ja nie som osoba, ktorá povie, že nič mi nie je. Ja sa to snažím hneď formulovať. My si hneď všetko vydiskutujeme,“ opisuje svoj prístup.
Keď prídu silné emócie
Ak cíti, že hnev alebo napätie prerastá cez hlavu, dopraje si odstup. „Poviem: ‚Vieš čo, teraz mám takú emóciu, že nemá zmysel sa so mnou baviť. Ja si to upracem, ukľudním sa, prídem na to a potom sa porozprávame.‘“
Tento prístup si osvojila až po rokoch vnútornej práce a vďaka terapii. „Pomohla mi terapia, sebapoznanie a vnútorná práca,“ priznáva.
Vďaka väčšiemu pochopeniu samej seba má podľa vlastných slov aj menej dôvodov na hnev: „Mne, keď niekto povie, že sa vôbec nehnevám – že to nie je zdravé – ja hovorím: ‚Ale ja nemám toľko dôvodov sa hnevať, pretože sa nedostávam do tých situácií.‘“
Ako dodáva, niekedy je hnev len prvotnou reakciou, za ktorou sa ukrývajú hlbšie pocity: „Niekedy je ten hnev, ktorý mám, len prvá reakcia. A potom sa rozplačem. To je asi najčastejšia moja reakcia – a ten plač vnímam ako zdravý ventil. Už keď plačem, tak už to pustím.“
Lekcie z minulých vzťahov
Rozhovor sa dotkol aj jej predošlých vzťahov – s Tomášom Bezdedom či Petrom Modrovským. Adela hovorí, že nič z toho neľutuje.
„Vždy máme ideálneho partnera. Ideálny partner je ten, kto nám dáva ideálne lekcie pre nás, ideálne skúsenosti a ideálne nám zrkadlí to, čo nemáme pochopené, uchopené, prijaté.“
S odstupom tvrdí, že každý z týchto mužov bol pre ňu ideálny – práve v danom období. „S láskou na nich spomínam, sú to skvelí ľudia. Len v tom období našej spoločnej skúsenosti to malo iné znaky, ako by sme si predstavovali v tom ‚dokonalom vzťahu‘.“
Učila sa ostať verná sama sebe
Najväčšiu lekciu z minulých vzťahov si Adela pomenovala jasne: „V tých vzťahoch som sa učila ostať verná sebe.“
Priznala, že kedysi mala silnú potrebu prispôsobovať sa, aby bola „tá dobrá“: „Strašne som chcela vždy vyhovieť, aby som bola tá dobrá, atraktívna, zaujímavá, ideálna, aby som vyhovela tomu partnerovi.“
Až počas terapie pochopila, že to viedlo k strate autenticity. „Keď človek odchádza od seba, aby bol nejaký, prestáva byť verný sebe. A prečo by ti mal byť potom verný aj ten druhý? Veď už nežije s tou osobou, ktorá ho zaujala – ktorá mala vášeň pre niečo, energiu.“
Súčasný vzťah s Viktorom Vinczem vníma ako zrelý a podporný. „Tie predchádzajúce vzťahy som vnímala aj mojím nesprávnym postojom – a teraz je to úľava. Je to pre mňa opora, báza. Pokiaľ vás vzťah oberá o energiu, to je problém,“ uzavrela.
