Ondrej Duda sa rozhodol pre veľké dobrodružstvo. Po rokoch v Európe si zbalil kufre a v lete zamieril na Arabský polostrov. Futbalový reprezentant Slovenska kývol na ponuku Al-Ettifaqu, kde sa stal po Marekovi Rodákovi druhým Slovákom v klube. Na ihrisku chce ukázať kvalitu, no mimo neho si musel zvyknúť na úplne iný svet. A hoci zarába viac ako kedykoľvek predtým, žiť priamo v Saudskej Arábii sa mu veľmi nechcelo.
Dammám, mesto jeho nového klubu, leží na východnom pobreží Saudskej Arábie, len kúsok od Bahrajnu. A práve tam sa Duda rozhodol usadiť. Prečo? „Žijem priamo v Bahrajne. Mám to asi 55 minút do klubu. Chodím po známom moste, na ktorom sú často zápchy a treba mať pas, aby som ich obišiel,“ povedal Ondrej Duda v relácii VAR na TA3.
Bahrajn je pre cudzincov oáza voľnosti. Kým v Saudskej Arábii platia prísne pravidlá islamského práva, Bahrajn je oveľa uvoľnenejší – ženy sa môžu obliekať slobodnejšie, alkohol sa dá kúpiť a spoločenské zvyky sú bližšie Európe. Duda priznal, že pri výbere klubu a miesta na život sa poriadne radil. „Je v dobrej lokalite a je to jedno z top miest v Saudskej Arábii, lebo tam sú štyri mestá, kde sa dá žiť normálnejší život a nie taký striktný. Noro Gyomber je vo vnútrozemí a nemá to určite ľahké. Mal som aj iné možnosti a pozeral som si, kde je to mesto. Môj otec tam pôsobil dávnejšie a poradil mi, že tieto miesta sú najlepšie na život,“ vysvetlil.
Amanda? Bez váhania išla s ním
Na Dudu čakalo aj rozhodnutie, ktoré pozná nejeden futbalista – čo na to partnerka? Keď jej oznámil, že ponuka prichádza zo Saudskej Arábie, mohla reagovať všelijako. No podľa Ondreja to bolo jednoduché. „Nebol to ťažký rozhovor. Povedal som jej, že mám takú ponuku a ona bola pripravená ísť so mnou kamkoľvek. Nebol to pre ňu žiadny problém,“ priznal.
A možno aj preto, že vedela, že jej snúbenec nebude žiť v prísnej islamskej spoločnosti, ale v Bahrajne – krajine, kde si môžu dopriať trochu európskeho komfortu.
„Na Arabky si musím dávať pozor“
Kultúrny šok však prišiel hneď v prvých dňoch. Duda si musel rýchlo zvyknúť, že nie všetko, čo je v Európe bežné, je dovolené aj na Arabskom polostrove. „Máme v klube ženu, ktorá sa stará o médiá. Išiel som jej podávať ruku a ona sa odtiahla, že to nemôže. Nenapadlo mi to v tej rýchlosti, že sa nemôžem chytať žien,“ povedal v relácií VAR. Takéto situácie môžu mať v Saudskej Arábii aj vážne následky – od finančných pokút až po väzenie. „Musím si dávať pozor. Niektoré veci sú tu brané úplne inak,“ dodal s úsmevom.
Jeho príbeh však len potvrdzuje, aký obrovský kultúrny rozdiel panuje medzi Blízkym východom a Európou. Zatiaľ čo v Berlíne či Kolíne sa po tréningu išlo na pivo, v Saudskej Arábii by to znamenalo porušenie zákona.
Plat, o akom sa v Európe len sníva
Netají sa tým, že ho lákali aj peniaze. V Európe už odohral veľa – Košice, Legia Varšava, Hertha Berlín, Norwich, Kolín či Verona. Teraz prišiel čas poriadne si zarobiť. Médiá spočiatku informovali o plate okolo 1,9 milióna eur ročne, no neskôr sa ukázalo, že ide len o odhad. Portál Capology uvádza sumu až 4,1 milióna eur ročne. Keď sa ho v relácii spýtali, o koľko viac berie oproti Európe, len sa pousmial: „Z matematiky som mimo. Je to markantne zásadný rozdiel.“
Napriek lukratívnemu kontraktu však Duda priznal, že pre neho je šťastie viac ako čísla na výplatnej páske. „Určite to bol Berlín, kde som sa cítil dobre. Beriem to všetko dokopy. Musí sa spojiť veľa faktorov, aby bol ten život príjemný a nielen ten futbalový. V Berlíne som spoznal snúbenicu. Zoskupenie hráčov a šatňa boli najlepšie, aké som zažil,“ zaspomínal si.
Začínal v rodných Košiciach, cez Poľsko a Nemecko sa dostal do Serie A, a dnes žije život, aký si vie predstaviť len málo Slovákov. Získal skúsenosti z rôznych kultúr a teraz sa musí naučiť fungovať vo svete, kde aj bežné veci majú úplne iný význam.
Aj keď sa Duda stal súčasťou ligy, ktorú svet sleduje vďaka menám ako Cristiano Ronaldo, Karim Benzema či Neymar, on sám ostáva nohami na zemi. Vie, že futbal je len časť života a že na Arabskom polostrove sa treba riadiť inými pravidlami – rešpektom, disciplínou a pokorou.
