Drogové kartely dnes patria medzi najvplyvnejšie a najbohatšie organizované zločinecké štruktúry na svete. Ich sila však nie je len v obchode s drogami, ale vyplýva aj zo strachu, korupcie a schopnosti ovplyvňovať štáty a politické rozhodnutia. Ak chce človek pochopiť, prečo tieto skupiny nielen prežívajú, ale aj posilňujú svoju moc, je potrebné nahliadnuť do ich vnútorného fungovania, ktoré spája brutálnu silu s prísnou disciplínou.
Kartely fungujú ako dobre organizovaná armáda alebo veľká korporácia. Na vrchole stojí boss, ktorý riadi hlavné finančné toky a strategické rozhodnutia. Pod ním pracujú najbližší spolupracovníci, často rodinní príslušníci alebo dlhoroční spojenci, ktorým môže úplne dôverovať. Nižšie úrovne tvoria velitelia jednotlivých oblastí, ktorí majú pod palcom celé mestá, regióny alebo hraničné priechody. Na úplnom dne reťazca sú tzv. „halcones“, teda pozorovatelia a informátori sledujúci pohyb polície, vojenských konvojov alebo rivalov. Ďalej pôsobia sicarios, teda nájomní zabijaci zodpovední za zastrašovanie a likvidáciu nepriateľov kartelu. Tento systém udržiava vnútorný poriadok a každý člen presne vie, kde je jeho miesto. Píše Magazin.sk.
Produkcia a pašovanie drog
Kartely často kontrolujú oblasti, kde sa pestuje koka, marihuana alebo mak. Farmári nemajú veľa možností, buď spolupracujú, alebo čelia eliminácii.
Kartel poskytuje semienka, chemikálie a vybavenie, zároveň však vyžaduje poslušnosť a dodržiavanie prísne stanovených kvót. Vyprodukované drogy sa spracovávajú v tajných laboratóriách a následne pašujú cez hranice v kamiónoch, podzemných tuneloch, súkromných lietadlách či dokonca miniponorkách.
Logistika pašovania pripomína fungovanie medzinárodnej korporácie, s investíciami do technológií, aby sa vždy predbehla polícia a colníci.
Korupcia a politický vplyv
Bez korupcie by kartely nikdy nezískali takú moc. Peniaze z drog slúžia na podplácanie policajtov, sudcov, politikov a úradníkov. Niektorí úradníci len prehliadajú pašovanie, iní priamo spolupracujú a získavajú percentá zo zisku. Kartely takto dokážu ovládať celé mestá či provincie a zastrašovať tých, ktorí sa odmietnu podriadiť. V Mexiku či Kolumbii sa našli desiatky novinárov, sudcov alebo starostov, ktorí skončili zavraždení za to, že sa postavili kartelu.
Násilie je základom, ktorým kartely udržiavajú rešpekt a moc. Brutálne popravy, masakre dedín či verejné vystavovanie zohavených tiel sú signálom pre všetkých: kto neposlúcha, zomrie. Konflikty o pašerácke trasy alebo územia sú často otvorené, krvavé a zasahujú aj civilistov. V niektorých regiónoch štát prakticky ustúpil a kartel prevzal všetku moc – vyberá dane, rieši spory a stanovuje pravidlá.
Najbrutálnejšie kartely sveta
Počuli ste už o najbrutálnejších karteloch?
Los Zetas – bývalí vojaci, ktorí ovládli Mexiko násilím
Los Zetas začali ako elitní vojaci mexickej armády, no veľmi rýchlo sa zmenili na jeden z najstrašidelnejších kartelov v Latinskej Amerike. Neboli to len obyčajní pašeráci drog. Ich taktika zahrňovala vraždy na objednávku, mučenie a masakre. Často verejne vystavovali zohavené telá, aby zastrašili konkurenciu. Okrem drog sa zaoberali vydieraním, obchodom s orgánmi a podmaňovaním si celé územia, pričom zastrašovanie bolo ich hlavnou zbraňou.
CJNG – krvavý kartel, ktorý sa stal globálnym hráčom
Cártel Jalisco Nueva Generación, známy skratkou CJNG, sa v poslednom desaťročí vyštveral medzi najsilnejšie a najagresívnejšie gangy Mexika. Otvorene strieľali s armádou, zabíjali miestnych politikov a využívali propagandistické videá, aby terorizovali obyčajných ľudí aj konkurenciu. Postupne rozšírili svoje pôsobenie aj do ďalších štátov a dnes sú jedným z najväčších hráčov na medzinárodnej mape drog.
Sinaloa – tichý gigant s obrovskou mocou
Sinaloa nebola tak brutálna ako iné mexické gangy, no jej systematické násilie a likvidácia konkurentov z nej spravili jednu z najnebezpečnejších organizácií. Vďaka veľkým peniazom a kontaktom dokázala ovplyvňovať politikov, políciu aj firmy. Pod jej „ochranou“ sa odohralo množstvo krvavých stretov medzi gangmi a nechýbali ani verejné popravy, ktoré mali strašiť tých, ktorí by sa im postavili.
Medellín – Escobar a impérium smrti
Medellín Cartel sa v 80. a 90. rokoch preslávil extrémnou brutalitou. Pablo Escobar a jeho ľudia využívali bomby, vraždy sudcov, politikov, policajtov a civilistov, únosy a vydieranie na udržanie svojej moci a peňazí. Escobarova známa taktika „striebro alebo olovo“ znamenala, že buď dostaneš úplatok, alebo ťa zabijú – a zanechala hlboké stopy v celej krajine.
Tijuana – hranica plná krvi a chaosu
Tijuana Cartel, vedený rodinou Félixovcov, zasiahla sever Mexika v 90. rokoch vlnou násilia. Preslávila sa prestrelkami, masovými popravami a vraždami úradníkov a policajtov. Rivality s inými kartelmi spôsobili desiatky obetí medzi civilistami a destabilizovali celé regióny.
Obrovské zisky z drog kartely legalizujú prostredníctvom falošných firiem, investícií do nehnuteľností, reštaurácií, stavebných projektov či zábavného priemyslu. Časť financií končí vo futbale alebo charite, aby získali podporu obyvateľov.
Pranie peňazí sa deje cez banky, kasína či obchodné siete, často s pomocou finančných odborníkov a právnikov.
Kult osobnosti a propaganda
Kartely často budujú kult osobnosti svojich bossov, ktorí sa prezentujú ako ochrancovia chudobných, rozdávajú jedlo a peniaze a investujú do hudby, filmov alebo symboliky, aby upevnili lojalitu. V Mexiku vznikajú „narcocorridos“ – piesne oslavujúce drogových bossov. Propaganda udržiava podporu miestnych obyvateľov a zároveň kartel zastrašuje.
Kartely už dávno neoperujú len v rámci jednej krajiny. Kokaín z Kolumbie končí v Európe, heroín z Afganistanu sa distribuuje cez Balkán a metamfetamín z Mexika zaplavuje USA. Spolupracujú s mafiami, gangmi a pašeráckymi sieťami po celom svete. Zmeny v politike či bezpečnostných opatreniach okamžite ovplyvnia ich stratégie, no flexibilita a schopnosť adaptácie robí z kartelov jedného z najťažších protivníkov pre štátne orgány.
