Voliči im dali mandát na štyri roky, no Robert Fico sa rozhodol, že by si ho mali nechať o rok dlhšie. Z nedávneho snemu Smeru vyslal odkaz, ktorý otriasol slovenskou samosprávou a vyvolal okamžitú vlnu odporu.
Premiér chce posunúť najbližšie komunálne a župné voľby z roku 2026 až na rok 2027, tesne po parlamentných voľbách. Kým on hovorí o praktickosti, kritici bijú na poplach a varujú pred nebezpečným zasahovaním do demokracie a ústavy. Píše o tom aj portál Pravda.
Argument premiéra znie na prvé počutie jednoducho. Podľa neho by bolo pre celé Slovensko najlepšie, keby sa volebné obdobie súčasných starostov, primátorov a županov predĺžilo. „Je to praktickejšie, pretože komunálne voľby by mali zohľadňovať aj to, čo sa udeje v septembri 2027 v parlamentných voľbách,“ vyhlásil Fico s tým, že opozícia je z návrhu nervózna.
Jeho výzva však narazila na tvrdý odpor tam, kde to možno nečakal – priamo v radoch samospráv. Združenie samosprávnych krajov SK8 reagovalo takmer okamžite a ostro. „Väčšina samosprávnych krajov nesúhlasí s návrhom premiéra. Takýto krok zasahuje do demokratických princípov a pravidiel právneho štátu,“ odkázali župani s tým, že meniť pravidlá počas hry je neprípustné.
Podobne sa vyjadril aj šéf Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božík: „Keď som v roku 2022 kandidoval na funkciu primátora, kandidoval som na volebné obdobie 2022 – 2026.“
Ide o strach z porážky ?
Zatiaľ čo Fico hovorí o praktických dôvodoch, analytici vidia za jeho návrhom niečo úplne iné, a to obyčajný politický kalkul a strach. Politológ Radoslav Štefančík považuje premiérov argument za nezmysel, pretože komunálna politika rieši reálne problémy ľudí, nie ideologické spory z parlamentu.
„Starostovia a primátori riešia miestne komunikácie, zdravotné a sociálne služby, kanalizáciu alebo trebárs pokosený trávnik na cintoríne,“ uviedol. Skutočným dôvodom je podľa neho obava z toho, ako by v roku 2026 dopadli kandidáti vládnej koalície. „Pretože ak by zažili fiasko, bola by to predzvesť úpadku Smeru aj na národnej úrovni,“ dodáva Štefančík.
Politológ Juraj Marušiak navyše pripomína, že doterajšia prax bola presne opačná. Výsledky župných a obecných volieb zvyčajne naznačovali, ako dopadnú tie parlamentné, nie naopak.
Fico narazí na stenu menom ústava
Aj keby premiér presvedčil všetkých starostov, jeho plán naráža na zásadný problém – ústavu. Odborníci sa zhodujú, že takúto zmenu nie je možné urobiť obyčajným zákonom. Vyžadovala by si zmenu ústavy, na ktorú je potrebných najmenej 90 hlasov v parlamente.
Ústavný právnik Vincent Bujňák varuje, že aj keby sa takáto väčšina našla, išlo by o extrémny zásah, ktorý by mohol preskúmať Ústavný súd. Ten si totiž vyhradil právo zasiahnuť v prípadoch, ktoré by narúšali samotné jadro demokracie. A predĺženie si mandátu bez súhlasu voličov by takýmto prípadom jednoznačne bolo.
Bujňák pripomína, že ústava pozná jediný dôvod na odklad volieb – vojnu, vojnový alebo výnimočný stav, ktoré však nemožno vyhlásiť svojvoľne.
Zaujímavé je, že z Ficovho návrhu by paradoxne neťažila len koalícia. Marušiak upozorňuje, že predĺženie mandátu by sa týkalo aj primátorov veľkých krajských miest, ktorí sú väčšinou z opozície. Rovnako by z neho profitovali nezávislí kandidáti a KDH, ktoré má v regiónoch silné zastúpenie. Práve to by mohlo otvoriť dvere k nečakaným politickým spojenectvám pri hľadaní potrebných 90 hlasov.
Ak by však chcela vládna moc skutočne reformovať samosprávy, odborníci navrhujú legitímnu cestu – predĺžiť volebné obdobie na päť rokov, ale až od nasledujúcich volieb a zároveň zjednodušiť pravidlá pre odvolanie starostov v referende. To by bol systém, ktorý by posilnil moc občanov, nie politikov.
